Aktuální číslo:

2018/4

Téma měsíce:

Forenzní věda

Tasmánsky diabol a vakovlk

 |  5. 4. 2018
 |  Vesmír 97, 199, 2018/4

Tasmánsky diabol (Sarcophilus harrisii) a vakovlk (Thylacinus cynocephalus) sú, resp. boli poslednými pozostatkami veľkých vačkovcovitých predátorov v súčasnom svete. Oba druhy boli kedysi značne rozšírené na celom austrálskom kontinente, postupne však na pevnine vyhynuli a novoveku sa dožili len populácie obývajúce ostrov Tasmánia. Presné datovanie ústupu oboch vačnatcov na australskej pevnine je pomerne zložité. Čas vymretia sa dá určiť napríklad podľa veku najmladšej nájdenej fosílie – táto metóda je však značne nepresná v dôsledku nekompletného vzorkovania (z niektorých časových intervalov či priestorových oblastí nám fosílie jednoducho chýbajú), tafonomického skreslenia (rôzne organizmy majú rôznu šancu fosilizovať), či nepresností určenia veku fosílie pomocou rádiometrického datovania. Našťastie práve pre podobné problémy bolo navrhnutých množstvo štatistických prístupov, ktoré sa snažia efekty zmienených faktorov eliminovať. V nedávnej štúdii autori využili súbor 44 fosílií s vysokou presnosťou určenia ich veku na rozlúsknutie tejto otázky. Zo sofistikovaných štatistických analýz vyplýva, že oba druhy vymreli na pevnine pravdepodobne takmer v zhodnom čase, niekedy pred 3 200 rokmi. Priame príčiny vymretia tasmánskych diablov a vakovlkov na austrálskom kontinente sú ale stále otázne. Kým jedni spájajú ich vymretie na pevnine s príchodom psa dinga (v Austrálii sa objavil asi až 2 000 rokov pred n. l. a do Tasmánie sa nikdy nedostal), iní vidia za rapídnym úbytkom oboch predátorov lovecký tlak zo strany človeka, klimatické zmeny, či kombinácie viacerých faktorov.

L. C. White et al., Biology letters, DOI: 10.1098/rsbl.2017.0642

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je magisterským študentom na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na typ a charakter akustických štruktúr uplatňujúcich sa při pohlavnom výbere vtákov Južnej Afriky.

Doporučujeme

Bitva o mozkové neurony

Bitva o mozkové neurony audio

Jaroslav Petr  |  12. 4. 2018
Před pár dny utrpěla naše představa o neustálé obnově lidského mozku nově vznikajícími neurony „těžké K.O.“. Teď se ale z článku v časopisu Cell...
Čichám, čichám zločin

Čichám, čichám zločin

Štěpán Urban, Ludvík Pinc  |  5. 4. 2018
Policisté využívají citlivý psí čich k prokazování spojitosti osob, předmětů a míst s trestnými činy. Tato metoda ale není bez rizika a při...
Oslazená rakovina

Oslazená rakovina

Marek Janáč  |  5. 4. 2018
Grant Evropské výzkumné rady (ERC) platí ve vědeckém světě jako známka nejvyšší kvality. Tato organizace totiž podporuje jen projekty, jež lze...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné