Aktuální číslo:

2026/11

Téma měsíce:

Černá a bílá

Obálka čísla

Tasmánsky diabol a vakovlk

 |  5. 4. 2018
 |  Vesmír 97, 199, 2018/4

Tasmánsky diabol (Sarcophilus harrisii) a vakovlk (Thylacinus cynocephalus) sú, resp. boli poslednými pozostatkami veľkých vačkovcovitých predátorov v súčasnom svete. Oba druhy boli kedysi značne rozšírené na celom austrálskom kontinente, postupne však na pevnine vyhynuli a novoveku sa dožili len populácie obývajúce ostrov Tasmánia. Presné datovanie ústupu oboch vačnatcov na australskej pevnine je pomerne zložité. Čas vymretia sa dá určiť napríklad podľa veku najmladšej nájdenej fosílie – táto metóda je však značne nepresná v dôsledku nekompletného vzorkovania (z niektorých časových intervalov či priestorových oblastí nám fosílie jednoducho chýbajú), tafonomického skreslenia (rôzne organizmy majú rôznu šancu fosilizovať), či nepresností určenia veku fosílie pomocou rádiometrického datovania. Našťastie práve pre podobné problémy bolo navrhnutých množstvo štatistických prístupov, ktoré sa snažia efekty zmienených faktorov eliminovať. V nedávnej štúdii autori využili súbor 44 fosílií s vysokou presnosťou určenia ich veku na rozlúsknutie tejto otázky. Zo sofistikovaných štatistických analýz vyplýva, že oba druhy vymreli na pevnine pravdepodobne takmer v zhodnom čase, niekedy pred 3 200 rokmi. Priame príčiny vymretia tasmánskych diablov a vakovlkov na austrálskom kontinente sú ale stále otázne. Kým jedni spájajú ich vymretie na pevnine s príchodom psa dinga (v Austrálii sa objavil asi až 2 000 rokov pred n. l. a do Tasmánie sa nikdy nedostal), iní vidia za rapídnym úbytkom oboch predátorov lovecký tlak zo strany človeka, klimatické zmeny, či kombinácie viacerých faktorov.

L. C. White et al., Biology letters, DOI: 10.1098/rsbl.2017.0642

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...