i

Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Pradávny masaker v okolí jazera Turkana

 |  1. 2. 2017
 |  Vesmír 96, 66, 2017/2

Násilie, vraždy, masakre, etnické čistky, genocídy či vojny sprevádzajú históriu ľudstva od nepamäti. Mnoho ľudí (počnúc napríklad antickým Vergíliom, cez viacerých osvietencov až po niektorých súčasných vyznávačov alternatívnych životných štýlov) si aj napriek tomu na základe najrôznejších romantických predstáv idealizuje tradičné populácie ako spoločnosti „žijúce v mieri a spokojnosti“. Nedávno zverejnené nálezy z kenskej lokality Nataruk na západnom brehu jazera Turkana však svedčia o tom, že brutálne medziskupinové násilie rozhodne nie je fenoménom spojeným s modernou spoločnosťou. Archeológovia pracujúci v spomínanej oblasti od roku 2012 objavili pozostatky 27 členov (21 dospelých a 6 detí) pravekej lovecko-zberačskej skupiny datované do obdobia na prelome pleistocénu a holocénu (t. j. pred približne 10 000 rokmi). Z 12 relatívne zachovaných kostier až 10 vykazovalo zreteľné známky násilnej smrti vrátane viacerých fraktúr lebky spôsobených údermi tupými predmetmi, zlomenín rúk, nôh a rebier či strelných poranení od zabodnutých šípov. V lebke jedného muža ostala zarytá obsidiánová čepeľ dokonca až do dnešných čias. Nezvyčajný spôsob uloženia niektorých ostatkov vrátane ženy vo vysokom stupni tehotenstva indikuje, že časť obetí masakru mala pred smrťou zviazané ruky. Mŕtve telá nepochovali, ale sčasti spadli alebo ich hodili do neďalekej zátoky. Pôvodcom skazy tejto tlupy bola pravdepodobne konkurenčná skupina lovcov a zberačov súperiaca s ňou o zdroje v podobe potravy či žien. Publikovaná štúdia teda vyvracia domnienky, že krvavé konflikty začali vznikať až potom, čo sa naši prapredkovia usadili. Autori uvádzajú, že ide zrejme o doposiaľ najstarší dochovaný doklad medziskupinového násilia v ľudskej histórii vôbec. Kenské nálezy tým pomyselne zatĺkajú ďalší klinec do rakvy Rousseauovho „ušľachtilého divocha“.

M. Mirazón Lahr et al., Nature, DOI: 10.1038/nature16477

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Archeologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.