i

Aktuální číslo:

2018/7

Téma měsíce:

Co kdyby…

Pradávny masaker v okolí jazera Turkana

 |  1. 2. 2017
 |  Vesmír 96, 66, 2017/2

Násilie, vraždy, masakre, etnické čistky, genocídy či vojny sprevádzajú históriu ľudstva od nepamäti. Mnoho ľudí (počnúc napríklad antickým Vergíliom, cez viacerých osvietencov až po niektorých súčasných vyznávačov alternatívnych životných štýlov) si aj napriek tomu na základe najrôznejších romantických predstáv idealizuje tradičné populácie ako spoločnosti „žijúce v mieri a spokojnosti“. Nedávno zverejnené nálezy z kenskej lokality Nataruk na západnom brehu jazera Turkana však svedčia o tom, že brutálne medziskupinové násilie rozhodne nie je fenoménom spojeným s modernou spoločnosťou. Archeológovia pracujúci v spomínanej oblasti od roku 2012 objavili pozostatky 27 členov (21 dospelých a 6 detí) pravekej lovecko-zberačskej skupiny datované do obdobia na prelome pleistocénu a holocénu (t. j. pred približne 10 000 rokmi). Z 12 relatívne zachovaných kostier až 10 vykazovalo zreteľné známky násilnej smrti vrátane viacerých fraktúr lebky spôsobených údermi tupými predmetmi, zlomenín rúk, nôh a rebier či strelných poranení od zabodnutých šípov. V lebke jedného muža ostala zarytá obsidiánová čepeľ dokonca až do dnešných čias. Nezvyčajný spôsob uloženia niektorých ostatkov vrátane ženy vo vysokom stupni tehotenstva indikuje, že časť obetí masakru mala pred smrťou zviazané ruky. Mŕtve telá nepochovali, ale sčasti spadli alebo ich hodili do neďalekej zátoky. Pôvodcom skazy tejto tlupy bola pravdepodobne konkurenčná skupina lovcov a zberačov súperiaca s ňou o zdroje v podobe potravy či žien. Publikovaná štúdia teda vyvracia domnienky, že krvavé konflikty začali vznikať až potom, čo sa naši prapredkovia usadili. Autori uvádzajú, že ide zrejme o doposiaľ najstarší dochovaný doklad medziskupinového násilia v ľudskej histórii vôbec. Kenské nálezy tým pomyselne zatĺkajú ďalší klinec do rakvy Rousseauovho „ušľachtilého divocha“.

M. Mirazón Lahr et al., Nature, DOI: 10.1038/nature16477

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Archeologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Člověk páchne *alkoholem

Člověk páchne *alkoholem audio

Jaroslav Petr  |  5. 8. 2018
Že pach lidského těla „vyrábějí“ bakterie, se ví už relativně dlouho. Některé mechanismy tohoto procesu jsou ale dosud stále tajemstvím. Britští...
Do světa a zase zpět

Do světa a zase zpět

Eva Bobůrková  |  31. 7. 2018
Mladý lékař Karel Kieslich o sobě říká: „Splňuji archetyp českého Honzy“. Studuje totiž na University College v Londýně, chtěl by ve světě...
Zahalená Venuše

Zahalená Venuše uzamčeno

Jan Veselý  |  16. 7. 2018
Snímky pořízené ve viditelném a infračerveném oboru kamerou VIRTIS sondy Venus Express zachycují pozoruhodná oblaka v nejvyšších vrstvách...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné