i

Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Pradávny masaker v okolí jazera Turkana

 |  1. 2. 2017
 |  Vesmír 96, 66, 2017/2

Násilie, vraždy, masakre, etnické čistky, genocídy či vojny sprevádzajú históriu ľudstva od nepamäti. Mnoho ľudí (počnúc napríklad antickým Vergíliom, cez viacerých osvietencov až po niektorých súčasných vyznávačov alternatívnych životných štýlov) si aj napriek tomu na základe najrôznejších romantických predstáv idealizuje tradičné populácie ako spoločnosti „žijúce v mieri a spokojnosti“. Nedávno zverejnené nálezy z kenskej lokality Nataruk na západnom brehu jazera Turkana však svedčia o tom, že brutálne medziskupinové násilie rozhodne nie je fenoménom spojeným s modernou spoločnosťou. Archeológovia pracujúci v spomínanej oblasti od roku 2012 objavili pozostatky 27 členov (21 dospelých a 6 detí) pravekej lovecko-zberačskej skupiny datované do obdobia na prelome pleistocénu a holocénu (t. j. pred približne 10 000 rokmi). Z 12 relatívne zachovaných kostier až 10 vykazovalo zreteľné známky násilnej smrti vrátane viacerých fraktúr lebky spôsobených údermi tupými predmetmi, zlomenín rúk, nôh a rebier či strelných poranení od zabodnutých šípov. V lebke jedného muža ostala zarytá obsidiánová čepeľ dokonca až do dnešných čias. Nezvyčajný spôsob uloženia niektorých ostatkov vrátane ženy vo vysokom stupni tehotenstva indikuje, že časť obetí masakru mala pred smrťou zviazané ruky. Mŕtve telá nepochovali, ale sčasti spadli alebo ich hodili do neďalekej zátoky. Pôvodcom skazy tejto tlupy bola pravdepodobne konkurenčná skupina lovcov a zberačov súperiaca s ňou o zdroje v podobe potravy či žien. Publikovaná štúdia teda vyvracia domnienky, že krvavé konflikty začali vznikať až potom, čo sa naši prapredkovia usadili. Autori uvádzajú, že ide zrejme o doposiaľ najstarší dochovaný doklad medziskupinového násilia v ľudskej histórii vôbec. Kenské nálezy tým pomyselne zatĺkajú ďalší klinec do rakvy Rousseauovho „ušľachtilého divocha“.

M. Mirazón Lahr et al., Nature, DOI: 10.1038/nature16477

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Archeologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je magisterským študentom na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na typ a charakter akustických štruktúr uplatňujúcich sa při pohlavnom výbere vtákov Južnej Afriky.

Doporučujeme

Přemýšlej, než začneš kreslit

Přemýšlej, než začneš kreslit

Ondřej Vrtiška  |  4. 12. 2017
Nástup počítačů, geografických informačních systémů a velkých dat proměnil tvorbu map k nepoznání. Přesto stále platí, že bez znalosti základů...
Tajemná „Boží země“ Punt

Tajemná „Boží země“ Punt uzamčeno

Břetislav Vachala  |  4. 12. 2017
Mnoho vzácného zboží starověkého Egypta pocházelo z tajemného Puntu, kam Egypťané pořádali časté obchodní výpravy. Odkud jejich expedice...
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné