Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Výnimočné riešenie problémov s nedostatkom kyslíka u rypošov

 |  6. 11. 2017
 |  Vesmír 96, 611, 2017/11

Rypoše lysé (Heterocephalus glaber) sú fascinujúce cicavce. Neudržujú si stálu telesnú teplotu, necítia niektoré typy bolestí, takmer úplne sa im vyhýba rakovina, vykazujú len malé známky starnutia a žijú teda, vzhľadom k vlastnej telesnej veľkosti, neuveriteľne dlho. K týmto „supervlastnostiam“ sa nedávno pridala ešte schopnosť prežiť viac než 18 minút bez prísunu kyslíka. Rypoše sú sociálne hlodavce žijúce v tesných podzemných chodbách, často natesnané v hromadách s ostatnými členmi kolónie, a s nedostatkom kyslíka sa tak stretávajú často. Nie je preto divu, že sa u nich vyvinula schopnosť, ako sa v takomto prostredí neudusiť. Keď sa ostatné cicavce, vrátane človeka, ocitnú v prostredí s nedostatkom kyslíka, ich mozgové bunky prestanú byť v priebehu krátkej doby zásobované energiou a začnú odumierať. Oproti tomu rypoše, ktoré boli vystavené vzduchu len s 5% hladinou kyslíku po dobu piatich hodín, nevykazovali žiadne patologické príznaky. Čo je ale ešte zaujímavejšie, v prípade poklesu kyslíka na nulu rypoše upadli do strnulosti, vypli metabolickú dráhu závislú na dostupnosti kyslíka a prepli svoj metabolizmus na spaľovanie fruktózy. Táto metabolická dráha potom produkovala energiu v anaeróbnych podmienkach (podobne ako to robia rastliny) a zásobovala ňou mozog pokusných rypošov až do opätovného prísunu kyslíka. Autori štúdie tiež navrhujú, že detailné pochopenie mechanizmu tohto energetického „prepnutia“ by mohlo byť využité pri liečbe ľudských pacientov s kyslíkovou depriváciou, ako napríklad v prípade mŕtvice či pri ischemickej chorobe srdca.

Park T. J. et al.: Science 356, 307–311, 2016/6335, DOI: 10.1126/science.aab3896.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jak se bakterie oddávají sexu?

Jak se bakterie oddávají sexu? uzamčeno

Pavel Payne  |  29. 9. 2026
Srovnání bakteriálních genomů ukázalo, že homologní rekombinace je u bakterií překvapivě častá. Známé mechanismy přenosu DNA však samy o sobě...
Pravidla buněčné spolupráce

Pravidla buněčné spolupráce

Jan Černý  |  29. 9. 2026
Buňky vznikly i díky tomu, že se membránou oddělily od okolního světa. Teprve když některé z těchto hranic začaly být řízeně prostupné, objevil se...
Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy

Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy uzamčeno

Jarmila Ptáčková  |  29. 9. 2026
V očekávání většiny cestujících do Tibetu se pravděpodobně objevují zasněžené hory, prastaré kláštery a tmavorudá roucha buddhistických mnichů....