MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025

Aktuální číslo:

2025/4

Téma měsíce:

Prázdno

Obálka čísla

Výnimočné riešenie problémov s nedostatkom kyslíka u rypošov

 |  6. 11. 2017
 |  Vesmír 96, 611, 2017/11

Rypoše lysé (Heterocephalus glaber) sú fascinujúce cicavce. Neudržujú si stálu telesnú teplotu, necítia niektoré typy bolestí, takmer úplne sa im vyhýba rakovina, vykazujú len malé známky starnutia a žijú teda, vzhľadom k vlastnej telesnej veľkosti, neuveriteľne dlho. K týmto „supervlastnostiam“ sa nedávno pridala ešte schopnosť prežiť viac než 18 minút bez prísunu kyslíka. Rypoše sú sociálne hlodavce žijúce v tesných podzemných chodbách, často natesnané v hromadách s ostatnými členmi kolónie, a s nedostatkom kyslíka sa tak stretávajú často. Nie je preto divu, že sa u nich vyvinula schopnosť, ako sa v takomto prostredí neudusiť. Keď sa ostatné cicavce, vrátane človeka, ocitnú v prostredí s nedostatkom kyslíka, ich mozgové bunky prestanú byť v priebehu krátkej doby zásobované energiou a začnú odumierať. Oproti tomu rypoše, ktoré boli vystavené vzduchu len s 5% hladinou kyslíku po dobu piatich hodín, nevykazovali žiadne patologické príznaky. Čo je ale ešte zaujímavejšie, v prípade poklesu kyslíka na nulu rypoše upadli do strnulosti, vypli metabolickú dráhu závislú na dostupnosti kyslíka a prepli svoj metabolizmus na spaľovanie fruktózy. Táto metabolická dráha potom produkovala energiu v anaeróbnych podmienkach (podobne ako to robia rastliny) a zásobovala ňou mozog pokusných rypošov až do opätovného prísunu kyslíka. Autori štúdie tiež navrhujú, že detailné pochopenie mechanizmu tohto energetického „prepnutia“ by mohlo byť využité pri liečbe ľudských pacientov s kyslíkovou depriváciou, ako napríklad v prípade mŕtvice či pri ischemickej chorobe srdca.

Park T. J. et al.: Science 356, 307–311, 2016/6335, DOI: 10.1126/science.aab3896.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Rostliny vyprávějí o lidech

Rostliny vyprávějí o lidech

Ondřej Vrtiška  |  31. 3. 2025
V Súdánu už dva roky zuří krvavá občanská válka. Statisíce lidí zahynuly, miliony jich musely opustit domov. Etnobotanička a archeobotanička Ikram...
O prázdnech v nás

O prázdnech v nás uzamčenovideo

Jan Černý  |  31. 3. 2025
Naše tělo je plné dutin, trubic a kanálků. Malých i velkých. Některé jsou zaplněné, jiné prázdné, další jak kdy. V některých proudí tekutina, v...
Nejúspěšnější gen v evoluci

Nejúspěšnější gen v evoluci

Eduard Kejnovský  |  31. 3. 2025
Dávno před vznikem moderních forem života sváděly boj o přežití jednodušší protoorganismy, z počátku nejspíše „nahé“ replikující se molekuly...