Súvisia skládky odpadu s migráciou bocianov?

Migrácia vtákov je jedným z najspektakulárnejších predstavení prírody. Častým impulzom ich lokálnych či interkontinentálnych presunov je pokles dostupnosti potravy v určitých častiach roka. Migrácia vtákov, predovšetkým diaľková, však nie je jednoduchou záležitosťou – jednak ich stojí množstvo fyzických síl a tukových zásob, jednak vcelku riskujú, že ich cestou napadne nejaký predátor či zastrelí stredomorský domorodec. Dĺžka migračnej trasy môže predstavovať kompromis medzi námahou vynaloženou na migráciu a výhodnosťou toho-ktorého potravného zdroja. Neobyčajne veľkú flexibilitu dĺžky migračnej trasy, ktorá pravdepodobne súvisí s potravnými zdrojmi, podarilo sa nedávno doložiť pri mladých jedincoch klasického diaľkového migranta, bociana bieleho (Ciconia ciconia), obývajúcich krajinu od Gibraltáru až po strednú Áziu. Kým mladé bociany z Ruska, Poľska či Grécka sú verné tradičnej migračnej trase až na južný cíp Afriky, vtáky zo Španielska, Nemecka a Tuniska sa zastavujú už v blízkosti južnej hranice Sahary, v oblasti Sahelu. Ešte väčším extrémom sú však jedince z Arménska potulujúce sa len vo vzdialenosti niekoľko sto kilometrov od hniezdisk, a hlavne uzbecké bociany, ktoré dokonca ani nijako výrazne nemigrujú. Autori štúdie zistili, že so skracovaním migračných trás by mohla súvisieť ľudská činnosť v podobe vytvárania nových energeticky bohatých zdrojov potravy. Niektoré nemecké bociany si z tohto dôvodu robia prestávku na skládkach odpadu v Maroku, jedince z Uzbekistanu sa pre zmenu cez zimu pravdepodobne prikrmujú na miestnych rybích farmách. Z hľadiska bocianov je to, zdá sa, veľmi prospešné – jedince s kratšími presunmi majú vyššiu šancu na prežitie zimy ako vtáky znášajúce útrapy ďalekého presunu. Zatiaľ však nevieme odhadnúť, aké dôsledky môže mať absencia bocianov v tradičných zimoviskách, kde patria medzi významných konzumentov väčšieho hmyzu, rýb, žiab a ďalších menších stavovcov.

Flack A. et al., Sci. Adv., DOI: 10.1126/sciadv.1500931