Multilicence2025Multilicence2025Multilicence2025Multilicence2025Multilicence2025Multilicence2025

Aktuální číslo:

2025/5

Téma měsíce:

Pohlaví

Obálka čísla

Čo je príčinou hromadného úhynu škorcov vo vodných nádržiach?

 |  7. 4. 2016
 |  Vesmír 95, 192, 2016/4

Príčin masového úhynu vtákov môže byť niekoľko. Na jednej strane sú pomerne časté nejaké vírusové ochorenia (napr. vtáčia chrípka či západonílsky vírus) či otravy rôznymi chemikáliami, biotoxínmi a alkoholom (Vesmír 91, 476, 2012/9), na druhej strane napríklad kolízie s automobilmi, drôtmi vysokého napätia, veternými turbínami alebo nepriaznivé počasie. O niečo vzácnejšie sú prípady veľmi pravdepodobného utopenia vtákov. Výrazne pritom prevládajú individuálne nálezy, úhyn väčšieho počtu jedincov vo vodných nádržiach býva značnou raritou. Práve prípady smrti vtákov utopením si zobral na mušku tím britských vedcov. Zamerali sa pritom na dva druhy, gregariózneho škorca lesklého (špačka – Sturnus vulgaris) a samotárskeho drozda čierneho (kosa – Turdus merula), ktoré boli na Britských ostrovoch s týmto typom úmrtia asociované najčastejšie. Zistili, že pri oboch druhoch išlo zväčša o mladé vtáky. Samotársky žijúce drozdy sa topili výhradne osamote, zatiaľ čo skupinový úhyn vo vodných nádržiach zaznamenali len v prípade škorcov. Autorov štúdie napadlo, že masový úhyn škorcov utopením by mohol byť dôsledkom nejakého ochorenia či otravy, túto spojitosť sa však nepodarilo preukázať ani v jedinom prípade. Vzhľadom na to, že v ich dýchacom systéme sa našli rôzne organické čiastočky, za príčinu smrti skutočne označili utopenie. Tieto zistenia autorov štúdie doviedli k myšlienke, že príčinou hromadných úmrtí škorcov je pravdepodobne prílišná kŕdľová kohezita a neskúsenosť mladých vtákov. Za podobnými nehodami by preto mohlo stáť obyčajné nesprávne vyhodnotenie situácie vedúcim jedincom či celým kŕdľom mladých škorcov a zámena vodného povrchu za pevnú zem.

http://dx.doi.org/10.1038/srep17020

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Milostný život nálevníků

Milostný život nálevníků uzamčeno

Ivan Čepička  |  5. 5. 2025
Pohlavní proces, sex, je jedním ze zásadních vynálezů eukaryot. Projevy s ním spojené jsme zvyklí vídat na makroskopické úrovni, ať už to jsou...
Chromozomy, geny, hormony a pohlaví

Chromozomy, geny, hormony a pohlaví

Jaroslav Petr  |  5. 5. 2025
Na téma „ona a on“ se píšou básně, romány i dramata. Pestré a napínavé příběhy nabízí i příroda. Cesty, jimiž se může ubírat vývoj pohlaví...
Dřevěné mrakodrapy

Dřevěné mrakodrapy uzamčeno

Václav Sebera  |  5. 5. 2025
Nejvyšší člověkem postavené stavby jsou takové, které se přibližují, doslova drápou, k mrakům – mrakodrapy. Nepřekvapuje, že jejich nosné systémy...