Aktuální číslo:

2026/4

Téma měsíce:

Radioaktivita

Obálka čísla

Čo je príčinou hromadného úhynu škorcov vo vodných nádržiach?

 |  7. 4. 2016
 |  Vesmír 95, 192, 2016/4

Príčin masového úhynu vtákov môže byť niekoľko. Na jednej strane sú pomerne časté nejaké vírusové ochorenia (napr. vtáčia chrípka či západonílsky vírus) či otravy rôznymi chemikáliami, biotoxínmi a alkoholom (Vesmír 91, 476, 2012/9), na druhej strane napríklad kolízie s automobilmi, drôtmi vysokého napätia, veternými turbínami alebo nepriaznivé počasie. O niečo vzácnejšie sú prípady veľmi pravdepodobného utopenia vtákov. Výrazne pritom prevládajú individuálne nálezy, úhyn väčšieho počtu jedincov vo vodných nádržiach býva značnou raritou. Práve prípady smrti vtákov utopením si zobral na mušku tím britských vedcov. Zamerali sa pritom na dva druhy, gregariózneho škorca lesklého (špačka – Sturnus vulgaris) a samotárskeho drozda čierneho (kosa – Turdus merula), ktoré boli na Britských ostrovoch s týmto typom úmrtia asociované najčastejšie. Zistili, že pri oboch druhoch išlo zväčša o mladé vtáky. Samotársky žijúce drozdy sa topili výhradne osamote, zatiaľ čo skupinový úhyn vo vodných nádržiach zaznamenali len v prípade škorcov. Autorov štúdie napadlo, že masový úhyn škorcov utopením by mohol byť dôsledkom nejakého ochorenia či otravy, túto spojitosť sa však nepodarilo preukázať ani v jedinom prípade. Vzhľadom na to, že v ich dýchacom systéme sa našli rôzne organické čiastočky, za príčinu smrti skutočne označili utopenie. Tieto zistenia autorov štúdie doviedli k myšlienke, že príčinou hromadných úmrtí škorcov je pravdepodobne prílišná kŕdľová kohezita a neskúsenosť mladých vtákov. Za podobnými nehodami by preto mohlo stáť obyčajné nesprávne vyhodnotenie situácie vedúcim jedincom či celým kŕdľom mladých škorcov a zámena vodného povrchu za pevnú zem.

http://dx.doi.org/10.1038/srep17020

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Ničí ozon choleru?

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...
Jak se člověk stává biologem

Jak se člověk stává biologem

Jan Černý  |  30. 3. 2026
Biologem se člověk nerodí, biologem se člověk stává. Ne jednorázovým rozhodnutím nebo náhlým osvícením, ale pomalým vrůstáním do světa, který je...
Patnáct let Fukušimy

Patnáct let Fukušimy uzamčeno

Vladimír Wagner  |  30. 3. 2026
Nejsilnější zemětřesení v dějinách přístrojového měření lokalizovaly seismografy v pátek 11. března 2011 pod mořským dnem nedaleko Japonska....