Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Čo je príčinou hromadného úhynu škorcov vo vodných nádržiach?

 |  7. 4. 2016
 |  Vesmír 95, 192, 2016/4

Príčin masového úhynu vtákov môže byť niekoľko. Na jednej strane sú pomerne časté nejaké vírusové ochorenia (napr. vtáčia chrípka či západonílsky vírus) či otravy rôznymi chemikáliami, biotoxínmi a alkoholom (Vesmír 91, 476, 2012/9), na druhej strane napríklad kolízie s automobilmi, drôtmi vysokého napätia, veternými turbínami alebo nepriaznivé počasie. O niečo vzácnejšie sú prípady veľmi pravdepodobného utopenia vtákov. Výrazne pritom prevládajú individuálne nálezy, úhyn väčšieho počtu jedincov vo vodných nádržiach býva značnou raritou. Práve prípady smrti vtákov utopením si zobral na mušku tím britských vedcov. Zamerali sa pritom na dva druhy, gregariózneho škorca lesklého (špačka – Sturnus vulgaris) a samotárskeho drozda čierneho (kosa – Turdus merula), ktoré boli na Britských ostrovoch s týmto typom úmrtia asociované najčastejšie. Zistili, že pri oboch druhoch išlo zväčša o mladé vtáky. Samotársky žijúce drozdy sa topili výhradne osamote, zatiaľ čo skupinový úhyn vo vodných nádržiach zaznamenali len v prípade škorcov. Autorov štúdie napadlo, že masový úhyn škorcov utopením by mohol byť dôsledkom nejakého ochorenia či otravy, túto spojitosť sa však nepodarilo preukázať ani v jedinom prípade. Vzhľadom na to, že v ich dýchacom systéme sa našli rôzne organické čiastočky, za príčinu smrti skutočne označili utopenie. Tieto zistenia autorov štúdie doviedli k myšlienke, že príčinou hromadných úmrtí škorcov je pravdepodobne prílišná kŕdľová kohezita a neskúsenosť mladých vtákov. Za podobnými nehodami by preto mohlo stáť obyčajné nesprávne vyhodnotenie situácie vedúcim jedincom či celým kŕdľom mladých škorcov a zámena vodného povrchu za pevnú zem.

http://dx.doi.org/10.1038/srep17020

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.