Siemens2024Siemens2024Siemens2024Siemens2024Siemens2024Siemens2024

Aktuální číslo:

2024/9

Téma měsíce:

Chiralita

Obálka čísla

Čo je príčinou hromadného úhynu škorcov vo vodných nádržiach?

 |  7. 4. 2016
 |  Vesmír 95, 192, 2016/4

Príčin masového úhynu vtákov môže byť niekoľko. Na jednej strane sú pomerne časté nejaké vírusové ochorenia (napr. vtáčia chrípka či západonílsky vírus) či otravy rôznymi chemikáliami, biotoxínmi a alkoholom (Vesmír 91, 476, 2012/9), na druhej strane napríklad kolízie s automobilmi, drôtmi vysokého napätia, veternými turbínami alebo nepriaznivé počasie. O niečo vzácnejšie sú prípady veľmi pravdepodobného utopenia vtákov. Výrazne pritom prevládajú individuálne nálezy, úhyn väčšieho počtu jedincov vo vodných nádržiach býva značnou raritou. Práve prípady smrti vtákov utopením si zobral na mušku tím britských vedcov. Zamerali sa pritom na dva druhy, gregariózneho škorca lesklého (špačka – Sturnus vulgaris) a samotárskeho drozda čierneho (kosa – Turdus merula), ktoré boli na Britských ostrovoch s týmto typom úmrtia asociované najčastejšie. Zistili, že pri oboch druhoch išlo zväčša o mladé vtáky. Samotársky žijúce drozdy sa topili výhradne osamote, zatiaľ čo skupinový úhyn vo vodných nádržiach zaznamenali len v prípade škorcov. Autorov štúdie napadlo, že masový úhyn škorcov utopením by mohol byť dôsledkom nejakého ochorenia či otravy, túto spojitosť sa však nepodarilo preukázať ani v jedinom prípade. Vzhľadom na to, že v ich dýchacom systéme sa našli rôzne organické čiastočky, za príčinu smrti skutočne označili utopenie. Tieto zistenia autorov štúdie doviedli k myšlienke, že príčinou hromadných úmrtí škorcov je pravdepodobne prílišná kŕdľová kohezita a neskúsenosť mladých vtákov. Za podobnými nehodami by preto mohlo stáť obyčajné nesprávne vyhodnotenie situácie vedúcim jedincom či celým kŕdľom mladých škorcov a zámena vodného povrchu za pevnú zem.

http://dx.doi.org/10.1038/srep17020

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Homochirální život a racemická smrt

Homochirální život a racemická smrt uzamčeno

Tomáš Ovad, Petr Slavíček  |  2. 9. 2024
Saský král Lothar III. zahájil krátce po své korunovaci římským císařem tažení na Sicílii, ovládanou normanským panovníkem Rogerem II. Ačkoli...
Žabí poklad amazonských domorodců

Žabí poklad amazonských domorodců

Pro někoho jde o magickou medicínu prodávanou na internetu, pro domorodé obyvatele Amazonie o cennou surovinu využívanou v tamní medicíně, ale v...
Podvodní ohňostroj

Podvodní ohňostroj uzamčeno

Bioluminiscence, tedy proces produkce a emise studeného světla živými organismy, se může uplatnit v základním výzkumu, v neinvazivním...