Odkiaľ prišli prapredkovia Írov?

Neolitická revolúcia, neoddeliteľne spojená so zrodom poľnohospodárstva, dorazila na írske ostrovy so značným meškaním, a to až okolo roku 3750 pred n. l. O viac ako tisícročie (približne r. 2300 pred n. l.), to už bola doba bronzová, si našlo cestu do týchto odľahlých európskych končín aj spracovanie kovov. Doteraz sa však špekulovalo o tom, či oboje súvisí s príchodom prisťahovalcov z Blízkeho východu, alebo si ich tu adoptovali miestne kultúry žijúce na území Írska už od raného mezolitu. Podporiť tú či onú hypotézu pomohlo nedávne celogenómové sekvenovanie DNA z kostrových ostatkov jednej severoírskej neolitickej ženy a troch mužov z ranej doby bronzovej. Napriek tomu, že pôvod spomínanej ženy bol z malej časti ešte lovecko-zberačský, patrila k veľkej skupine farmárov, ktorí na ostrov dorazili z Blízkeho východu. Jej genóm vykazuje nápadnú podobnosť s inými obyvateľmi neolitickej Európy, hlavne z Pyrenejského polostrova, i s modernými ľudskými populáciami južného Mediteránu. Tieto skutočnosti indikujú záver, že poľnohospodárstvo mohlo prísť do Írska skôr južnou cestou okolo pobrežia, ako prechodom cez strednú Európu. Genómy mužov z doby bronzovej vykazovali afinitu k súčasným írskym, škótskym a welšským populáciám i k pastierskym etnikám východnej Európy. V genómoch mužov objavili navyše génové varianty kódujúce dlhodobú činnosť enzýmu laktáza, modré oči či prítomnosť hemochromatózy (označovanej niekedy ako „keltská“ choroba), ktoré sú veľmi rozšírené aj u súčasných Írov. Niektoré centrálne atribúty írskeho genómu mohli byť podľa toho založené už pred viac než 4000 rokmi.

DOI: 10.1073/pnas.1518445113