Multilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 ChemieMultilicence2025 Chemie

Aktuální číslo:

2025/5

Téma měsíce:

Pohlaví

Obálka čísla

Prípad miesta posledného odpočinku Richarda III . vyriešený po 529 rokoch

 |  30. 3. 2015
 |  Vesmír 94, 199, 2015/4

V roku 1485, iba dva roky po nástupe na trón, bol Richard III. zabitý v bitke na Bosworthskom poli. Jeho smrť znamenala koniec Plantagenetovcov z Yorku, ako aj Platagenetovcov samotných na anglickom tróne. Zároveň priniesla ukončenie vojny ruží (1455–1485) medzi znepriatelenými klanmi Yorkovcov a Lancasterovcov a nástup Tudorovcov (podporovali červenú ružu, t. j. Lancasterovcov) na ostrovný trón. Richard III. bol okrem toho posledným anglickým kráľom, ktorý padol v bitke. Lokalita s uloženými pozostatkami Richarda III. bola donedávna neznáma, až vďaka zvýšenému úsiliu archeológov a historikov sa ju roku 2012 podarilo objaviť pod jedným parkoviskom v meste Leicester. Do roku 1538 sa na tomto mieste nachádzal františkánsky kláštor, ten bol však na príkaz Henricha VIII. zatvorený a miesto posledného odpočinku Richarda III. časom upadlo do zabudnutia. Podrobné genetické a genealogické analýzy zverejnené v časopise Nature Communications však potvrdili, že pozostatky nájdené v anglickom meste Leicester skutočne patrili Richardovi III., poslednému panovníkovi z dynastie Plantagenetovcov. Autori štúdie zistili aj to, že Richard III. mal takmer určite modré oči (s 96 % pravdepodobnosťou) a s veľkou pravdepodobnosťou (77 %) mal aspoň ako dieťa svetlé vlasy. Je však možné, že mu vlasy časom stmavli – na najstaršom známom zachovanom portréte je Richard III. vyobrazený s tmavšími vlasmi (obraz bol však namaľovaný až 25 rokov po jeho smrti). Z analýzy kostry vyplynulo aj to, že Richard III. utrpel počas bitky na Bosworthskom poli niekoľko závažných sečných poranení hlavy. Celkový charakter zranení nasvedčuje tomu, že anglický kráľ musel tesne pred smrťou prísť o helmu. (Turi E. King, et al., Nature Commun. 5, 5631, 2014 DOI: 10.1038/ncomms6631; Appleby, J. et al., Lancet 385, 253–259, 2014, doi: 10.1016/S0140-6736(14)60804-7.)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyzická antropologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Milostný život nálevníků

Milostný život nálevníků uzamčeno

Ivan Čepička  |  5. 5. 2025
Pohlavní proces, sex, je jedním ze zásadních vynálezů eukaryot. Projevy s ním spojené jsme zvyklí vídat na makroskopické úrovni, ať už to jsou...
Chromozomy, geny, hormony a pohlaví

Chromozomy, geny, hormony a pohlaví

Jaroslav Petr  |  5. 5. 2025
Na téma „ona a on“ se píšou básně, romány i dramata. Pestré a napínavé příběhy nabízí i příroda. Cesty, jimiž se může ubírat vývoj pohlaví...
Dřevěné mrakodrapy

Dřevěné mrakodrapy uzamčeno

Václav Sebera  |  5. 5. 2025
Nejvyšší člověkem postavené stavby jsou takové, které se přibližují, doslova drápou, k mrakům – mrakodrapy. Nepřekvapuje, že jejich nosné systémy...