Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Prípad miesta posledného odpočinku Richarda III . vyriešený po 529 rokoch

 |  30. 3. 2015
 |  Vesmír 94, 199, 2015/4

V roku 1485, iba dva roky po nástupe na trón, bol Richard III. zabitý v bitke na Bosworthskom poli. Jeho smrť znamenala koniec Plantagenetovcov z Yorku, ako aj Platagenetovcov samotných na anglickom tróne. Zároveň priniesla ukončenie vojny ruží (1455–1485) medzi znepriatelenými klanmi Yorkovcov a Lancasterovcov a nástup Tudorovcov (podporovali červenú ružu, t. j. Lancasterovcov) na ostrovný trón. Richard III. bol okrem toho posledným anglickým kráľom, ktorý padol v bitke. Lokalita s uloženými pozostatkami Richarda III. bola donedávna neznáma, až vďaka zvýšenému úsiliu archeológov a historikov sa ju roku 2012 podarilo objaviť pod jedným parkoviskom v meste Leicester. Do roku 1538 sa na tomto mieste nachádzal františkánsky kláštor, ten bol však na príkaz Henricha VIII. zatvorený a miesto posledného odpočinku Richarda III. časom upadlo do zabudnutia. Podrobné genetické a genealogické analýzy zverejnené v časopise Nature Communications však potvrdili, že pozostatky nájdené v anglickom meste Leicester skutočne patrili Richardovi III., poslednému panovníkovi z dynastie Plantagenetovcov. Autori štúdie zistili aj to, že Richard III. mal takmer určite modré oči (s 96 % pravdepodobnosťou) a s veľkou pravdepodobnosťou (77 %) mal aspoň ako dieťa svetlé vlasy. Je však možné, že mu vlasy časom stmavli – na najstaršom známom zachovanom portréte je Richard III. vyobrazený s tmavšími vlasmi (obraz bol však namaľovaný až 25 rokov po jeho smrti). Z analýzy kostry vyplynulo aj to, že Richard III. utrpel počas bitky na Bosworthskom poli niekoľko závažných sečných poranení hlavy. Celkový charakter zranení nasvedčuje tomu, že anglický kráľ musel tesne pred smrťou prísť o helmu. (Turi E. King, et al., Nature Commun. 5, 5631, 2014 DOI: 10.1038/ncomms6631; Appleby, J. et al., Lancet 385, 253–259, 2014, doi: 10.1016/S0140-6736(14)60804-7.)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyzická antropologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...