Fosília bazálneho ichtyosaura osvetľuje vstup tejto skupiny do vodného prostredia

Neúplnosť fosílneho záznamu značne sťažuje rekonštrukciu pôvodu viacerých odvodených skupín stavovcov, a tak zahaľuje ich vznik rúškom tajomstva. Jednou z takto „postihnutých“ je aj skupina zvaná ichtyopterygia – ide o skupinu vymretých vertebrát trvale obývajúcich morské prostredie (názov ichtyopterygia zaviedol sir Richard Owen r. 1840 na označenie vtedy známych jurských ichtyosaurov, dnes sa čoraz častejšie používa na pomenovanie „pravých“ ichtyosaurov, ako aj ich primitívnych triasových predkov). Podobne ako pri iných skupinách vodných amniot sa predpokladá, že aj predkovia ichtyopterygií boli primárne suchozemské živočíchy a do vodného prostredia sa dostali až druhotne. Avšak ako zvyčajne, aj v tomto prípade zostával pomyselný prechodný „medzistupeň“ medzi vodnými formami ichtyosaurov a ich terestrickými predkami dlho skrytý. Túto medzeru zaplnil až nedávny nález jedinca druhu Cartorhynchus lenticarpus. Spomínanú fosíliu objavili v čínskej provincii Anhui a jej vek odhadli na 248 mil. rokov (obdobie spodného triasu). Zachovaná dĺžka fosílie bola len niečo vyše 21 cm, celková dĺžka tela dosahovala približne 40 cm. Primitívna telesná stavba Cartorhynchusa indikuje obojživelný spôsob života. Narozdiel od ostatných ichtyosaurov, dokonale prispôsobených životu v mori, mal totiž Cartorhynchus nezvyčajne veľké plutvy a pohyblivé zápästia, ktoré mohli slúžiť na pohyb v mori i na súši. Odvodenejšie skupiny ichtyosaurov sa navyše vyznačovali predĺženým rostrom, ktoré je však v prípade tejto fosílie krátke, podobne ako pri suchozemských plazoch. Rebrá Cartorhynchusa mali pomerne zahustenú kostnú štruktúru, ide o tzv. pachyostózu (vyskytuje sa napr. pri dugongoch a lamatínoch). Autori interpretovali spomínaný nález v spojení so zavalitými končatinami ako užitočnú vlastnosť pri plavbe pozdĺž pobrežia vystaveného príbojovým vlnám. Anatómia lebky zasa naznačuje, že Cartorhynchus lovil korisť – drobných živočíchov s mäkkým telom – prevažne satím. Podobne ako nález Cartorhynchusa, aj ostatné nálezy bazálnych ichtyosaurov pochádzajú výlučne z oblasti južnej Číny, čo nasvedčuje tomu, že predkovia spomínanej skupiny plazov sa vyvinuli vo vtedajšej oblasti teplých a vlhkých súostroví. (Ryosuke Motani, et al., Nature, 2014; DOI: 10.1038/nature13866)