Aktuální číslo:

2018/5

Téma měsíce:

Bolest

Fosília bazálneho ichtyosaura osvetľuje vstup tejto skupiny do vodného prostredia

 |  8. 1. 2015
 |  Vesmír 94, 8, 2015/1

Neúplnosť fosílneho záznamu značne sťažuje rekonštrukciu pôvodu viacerých odvodených skupín stavovcov, a tak zahaľuje ich vznik rúškom tajomstva. Jednou z takto „postihnutých“ je aj skupina zvaná ichtyopterygia – ide o skupinu vymretých vertebrát trvale obývajúcich morské prostredie (názov ichtyopterygia zaviedol sir Richard Owen r. 1840 na označenie vtedy známych jurských ichtyosaurov, dnes sa čoraz častejšie používa na pomenovanie „pravých“ ichtyosaurov, ako aj ich primitívnych triasových predkov). Podobne ako pri iných skupinách vodných amniot sa predpokladá, že aj predkovia ichtyopterygií boli primárne suchozemské živočíchy a do vodného prostredia sa dostali až druhotne. Avšak ako zvyčajne, aj v tomto prípade zostával pomyselný prechodný „medzistupeň“ medzi vodnými formami ichtyosaurov a ich terestrickými predkami dlho skrytý. Túto medzeru zaplnil až nedávny nález jedinca druhu Cartorhynchus lenticarpus. Spomínanú fosíliu objavili v čínskej provincii Anhui a jej vek odhadli na 248 mil. rokov (obdobie spodného triasu). Zachovaná dĺžka fosílie bola len niečo vyše 21 cm, celková dĺžka tela dosahovala približne 40 cm. Primitívna telesná stavba Cartorhynchusa indikuje obojživelný spôsob života. Narozdiel od ostatných ichtyosaurov, dokonale prispôsobených životu v mori, mal totiž Cartorhynchus nezvyčajne veľké plutvy a pohyblivé zápästia, ktoré mohli slúžiť na pohyb v mori i na súši. Odvodenejšie skupiny ichtyosaurov sa navyše vyznačovali predĺženým rostrom, ktoré je však v prípade tejto fosílie krátke, podobne ako pri suchozemských plazoch. Rebrá Cartorhynchusa mali pomerne zahustenú kostnú štruktúru, ide o tzv. pachyostózu (vyskytuje sa napr. pri dugongoch a lamatínoch). Autori interpretovali spomínaný nález v spojení so zavalitými končatinami ako užitočnú vlastnosť pri plavbe pozdĺž pobrežia vystaveného príbojovým vlnám. Anatómia lebky zasa naznačuje, že Cartorhynchus lovil korisť – drobných živočíchov s mäkkým telom – prevažne satím. Podobne ako nález Cartorhynchusa, aj ostatné nálezy bazálnych ichtyosaurov pochádzajú výlučne z oblasti južnej Číny, čo nasvedčuje tomu, že predkovia spomínanej skupiny plazov sa vyvinuli vo vtedajšej oblasti teplých a vlhkých súostroví. (Ryosuke Motani, et al., Nature, 2014; DOI: 10.1038/nature13866)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Pavel Pipek  |  12. 5. 2018
Sotva se Novozélanďané pochlubili úspěšnou eradikací myší z Ostrova protinožců (viz Vesmír 97, 264, 2018/5), přišli ochranáři z Jižní Georgie...
Ochota zabíjet

Ochota zabíjet

Marek Janáč  |  2. 5. 2018
My lidé se nevraždíme jen tak. Máme své preference při tom, koho zabít a koho ušetřit. Když už překročíme psaná i nepsaná většinová pravidla...
Antropologie bolesti

Antropologie bolesti

Martin Soukup  |  2. 5. 2018
Bolest má krom jiných hledisek i svůj antropologický rozměr. Z mezikulturního srovnání v historii i v současnosti je evidentní, že bolest je v...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné