Vesmírná školaVesmírná školaVesmírná školaVesmírná školaVesmírná školaVesmírná škola

Aktuální číslo:

2024/12

Téma měsíce:

Expedice

Obálka čísla

Černobyľské vtáky sú odolnejšie než sa očakávalo

 |  8. 1. 2015
 |  Vesmír 94, 6, 2015/1

Ubehli už takmer tri desaťročia od havárie jadrovej elektrárne v ukrajinskom meste Černobyľ. Aj keď sa okolie Černobyľu stále považuje za neobývateľné, vyzerá to tak, že niektoré vtáky žijúce v zasiahnutej zóne sa dokázali s účinkami dlhodobej radiácie vyrovnať. Silné rádioaktívne žiarenie má na živočíšne bunky veľmi negatívny dopad. Zapríčiňuje nadmernú tvorbu voľných radikálov, ktoré bunky postupne ničia. Pred účinkami voľných radikálov sa bunky dokážu chrániť pomocou antioxidantov. Ak je však antioxidantov málo, účinky radiácie sa prejavia genetickým poškodením a vysokým oxidačným stresom sprevádzaným nekontrolovaným starnutím a zánikom buniek. Hoci z viacerých predchádzajúcich štúdií vyplynulo, že dlhodobé vystavenie organizmu radiácii spôsobuje zníženie hladiny antioxidantov a nárast poškodenia buniek, nová štúdia tvrdí pravý opak. Ako prvá prináša dôkazy o možnej schopnosti adaptácie voľne žijúcich zvierat na rádioaktívne žiarenie. Prvý autor štúdie, Ismael Galván, a jeho kolegovia odchytili v okolí Černobyľu pomocou nárazových sietí 152 vtákov patriacich k 16 druhom. Odchyteným vtákom ešte pred vypustením odobrali malé množstvo krvi a trochu peria na analýzy. V odobratých vzorkách krvi stanovili hladinu antioxidantu glutatión, oxidačného stresu a poškodenia DNA. Vzorky peria použili na určenie zastúpenia jednotlivých melanínových pigmentov, t. j. eumelanínu a pheomelanínu. Pri tvorbe druhého pigmentu sa spotrebúvajú antioxidanty (tak potrebné pri obrane pred voľnými radikálmi), a preto by mali takto pigmentované vtáky ľahšie podľahnúť účinkom ionizujúceho žiarenia. Výsledky boli dosť zaujímavé – čím boli vtáky vystavené vyššej miere radiácie (úroveň radiácie sa na sledovaných lokalitách pohybovala v rozmedzí 0,02–92,9 mikrosievertov za hodinu), tým mali viac antioxidantov, kým oxidačný stres a poškodenie DNA u nich s nárastom radiácie klesali. Na druhej strane však vtáky, ktoré produkovali viac pheomelanínu, boli v horšej kondícii, hladina glutatiónu u nich poklesla, a naopak stúpol oxidačný stres a poškodenie DNA. (Ismael Galván, et al., DOI: 10.1111/1365-2435.12283)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ekologie a životní prostředí
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Jiří Hrubý  |  8. 12. 2024
Takto Tomáš Grim nazval úvahu nad svou fotografií ledňáčka a z textové i fotografické části jeho knihy Ptačí svět očima fotografa a také ze...
Do srdce temnoty

Do srdce temnoty uzamčeno

Ladislav Varadzin, Petr Pokorný  |  2. 12. 2024
Archeologické expedice do severní Afriky tradičně směřovaly k bývalým či stávajícím řekám a jezerům, což téměř dokonale odvádělo pozornost od...
Vzhůru na tropický ostrov

Vzhůru na tropický ostrov

Vojtěch Novotný  |  2. 12. 2024
Výpravy na Novou Guineu mohou mít velmi rozličnou podobu. Někdo zakládá osadu nahých milovníků slunce, jiný slibuje nový ráj na Zemi, objevuje...