Aktuální číslo:

2018/6

Téma měsíce:

Komunikace

Nová fosília poodhaľuje vznik čeľustí vertebrát

 |  11. 9. 2014
 |  Vesmír 93, 529, 2014/9

Fosílie pravekých rýb z obdobia kambria sú veľmi vzácne a zvyčajne veľmi zle zachované. Aj preto je vznik čeľustí rýb (a koniec koncov i človeka), ktoré sú prvou známou skupinou čeľustnatcov, stále zahalený rúškom tajomstva. Značný posun však priniesli nedávno objavené fosílie prastarej ryby zvanej Metaspriggina. Ako to už býva zvykom, výnimočnosť týchto nálezov spočíva najmä v tom, že sú výnimočne dobre zachované, ako aj v úctyhodnom veku fosílií (ca 505 miliónov rokov). Ešte donedávna boli známe iba dva exempláre tejto praryby. V slávnych Burgesských bridliciach sa však vďaka zvýšenému úsiliu paleontológov podarilo objaviť v priebehu roku 2012 množstvo ďalších exemplárov. Dôležité boli najmä nálezy niekoľkých výnimočne zachovaných indivíduí v kaňone Marble v Britskej Kolumbii. Metaspriggina sa vyznačuje hneď niekoľkými znakmi typickými pre čeľustnatce. Postavenie svalov poukazuje na to, že bola aktívnym plavcom. Okrem toho mala notochord, pár veľkých očí, párové nosné štruktúry, postanálny chvost a pravdepodobne aj kránium a arcualia (sériovo usporiadané párové chrupavky nad notochordom). Skvelý stav fosílií pomohol rozlúštiť aj záhadu spojenú s usporiadaním žiabrových oblúkov raných vertebrát. Donedávna sa predpokladalo, že branchiálne žiabrové oblúky boli pri predchodcoch čeľustnatcov prítomné len v jedinom rade, Metaspriggina však dokazuje, že v skutočnosti existovali v pároch. Najprednejší pár oblúkov bol okrem toho o niečo tenší ako ostatné. Tento jemný rozdiel mohol byť prvým krokom, ktorý v konečnom dôsledku viedol ku vzniku čeľustí čeľustnatcov. A práve vznik čeľustí bol jednou z kľúčových morfologických noviniek, ktoré umožnili takú obrovskú adaptívnu radiáciu rýb, obojživelníkov, plazov a ich odnože v podobe vtákov, a napokon aj cicavcov. (Nature, 2014; DOI: 10.1038/nature13414)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Tři sestry postmoderních válek

Tři sestry postmoderních válek

Eva Bobůrková  |  4. 6. 2018
Mohli to být i vaši sousedi, ale teď to jsou váleční zabijáci. Proč jdou tito chlapi do války? Jiní muži jdou zase vydělávat do ciziny a v rodné...
Tajná služba hlásí

Tajná služba hlásí

Tereza Petrusková  |  4. 6. 2018
Nepochybně i teď, kdy čtete tyto řádky, někdo ve vaší blízkosti odposlouchává. Nemusí to být nutně policie, podezřívající vás z organizovaného...
Neznámá tvář molekul života

Neznámá tvář molekul života

Ondřej Vrtiška  |  4. 6. 2018
Vztah nukleových kyselin a proteinů je podle středoškolských učebnic poměrně prostý. DNA nese dědičnou informaci, RNA je její poslíček a proteiny...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné