Nová fosília poodhaľuje vznik čeľustí vertebrát

Fosílie pravekých rýb z obdobia kambria sú veľmi vzácne a zvyčajne veľmi zle zachované. Aj preto je vznik čeľustí rýb (a koniec koncov i človeka), ktoré sú prvou známou skupinou čeľustnatcov, stále zahalený rúškom tajomstva. Značný posun však priniesli nedávno objavené fosílie prastarej ryby zvanej Metaspriggina. Ako to už býva zvykom, výnimočnosť týchto nálezov spočíva najmä v tom, že sú výnimočne dobre zachované, ako aj v úctyhodnom veku fosílií (ca 505 miliónov rokov). Ešte donedávna boli známe iba dva exempláre tejto praryby. V slávnych Burgesských bridliciach sa však vďaka zvýšenému úsiliu paleontológov podarilo objaviť v priebehu roku 2012 množstvo ďalších exemplárov. Dôležité boli najmä nálezy niekoľkých výnimočne zachovaných indivíduí v kaňone Marble v Britskej Kolumbii. Metaspriggina sa vyznačuje hneď niekoľkými znakmi typickými pre čeľustnatce. Postavenie svalov poukazuje na to, že bola aktívnym plavcom. Okrem toho mala notochord, pár veľkých očí, párové nosné štruktúry, postanálny chvost a pravdepodobne aj kránium a arcualia (sériovo usporiadané párové chrupavky nad notochordom). Skvelý stav fosílií pomohol rozlúštiť aj záhadu spojenú s usporiadaním žiabrových oblúkov raných vertebrát. Donedávna sa predpokladalo, že branchiálne žiabrové oblúky boli pri predchodcoch čeľustnatcov prítomné len v jedinom rade, Metaspriggina však dokazuje, že v skutočnosti existovali v pároch. Najprednejší pár oblúkov bol okrem toho o niečo tenší ako ostatné. Tento jemný rozdiel mohol byť prvým krokom, ktorý v konečnom dôsledku viedol ku vzniku čeľustí čeľustnatcov. A práve vznik čeľustí bol jednou z kľúčových morfologických noviniek, ktoré umožnili takú obrovskú adaptívnu radiáciu rýb, obojživelníkov, plazov a ich odnože v podobe vtákov, a napokon aj cicavcov. (Nature, 2014; DOI: 10.1038/nature13414)