Anomalokaridy: nielen impozantné predátory, ale aj schopné filtrátory

V období zvanom kambrium sa more hmýrilo najrôznejšími a najbizarnejšími formami živočíchov, aké si dokáže ľudská myseľ predstaviť. V tomto úseku prvohôr sa počas tzv. „kambrickej explózie“ objavili prakticky všetky hlavné skupiny metazoí, ktoré kedy našu planétu obývali. Okrem trilobitov, ramenonožcov, ostnatokožcov či predpokladaných predkov dnešných chordát sa kambrickým morom preháňala aj skupina živočíchov zahrňujúca azda najikonickejšieho kambrického predátora, ktorý sa nazýval Anomalocaris. Do tej istej skupiny pravekých článkonožcov – Anomalokaridov – patrí aj nedávno objavený druh Tamisiocaris borealis. Jeho fosílie sa našli v nálezisku Sirius Passet v oblasti severného Grónska. Dĺžka objaveného exemplára dosahovala 70 centimetrov a jeho vek bol stanovený na približne 520 miliónov rokov. Tamisiocaris bol teda pravdepodobne súčasťou veľkej radiácie Anomalokaridov v období pred 520 až 480 miliónmi rokov. Anomalokaridy sa vo všeobecnosti pohybovali pomocou pohyblivých lalokov umiestnených na bokoch tela. Spoločným znakom skupiny je aj dvojica veľkých anteriórnych výbežkov (slúžili na lovenie koristi, napríklad trilobitov) umiestnených po stranách hlavy. Kým Anomalocaris bol dobovým apikálnym predátorom a akousi pravekou obdobou dnešných žralokov, Tamisiocaris bol skôr filtrátor podobný veľrybám. Pomocou dvojice rozsiahlych a pohyblivých hlavových výbežkov, navyše vybavených filtračným aparátom, mohol vychytávať malé organizmy, aj pol milimetrové. Lov takých drobných organizmov počas aktívneho pohybu však vyžadoval veľké množstvo energie. Nález takto špecializovaného filtrátora nám preto môže čo-to napovedať aj o bohatosti a hustote malých organizmov v období raných prvohôr. (Nature 507, 496, 2014/7493; DOI: 10.1038/nature13010)