Stres a globálna ekonomika

Bankári, obchodníci či iní ľudia vo svete financií musia často robiť veľmi dôležité rozhodnutia v rekordne krátkom čase. Tieto náhle rozhodnutia, ktoré neraz ovplyvňujú životy miliónov, či dokonca miliárd ľudí, ich však vystavujú nemalej dávke stresu. Úspech vo svete financií sa pritom veľakrát spája so schopnosťou vystihnúť pravú chvíľu, kedy zariskovať, a naopak, kedy radšej zaradiť spiatočku. Nová štúdia uverejnená v časopise PNAS odhalila, že pri vysokých hladinách stresového hormónu kortizol u testovaných subjektov narastá investičný pesimizmus a klesá chuť riskovať. Tridsiatim šiestim pokusným osobám (20 mužom a 16 ženám) podávali dávky hydrokortizónu (ide o farmaceutickú formu kortizolu) počas 8 testovacích dní. To malo za následok nárast hladiny kortizolu o 69 % (na porovnanie – psychická trauma alebo operácia môžu zvýšiť hladinu kortizolu až o 500 %) nad normálnu dennú hladinu. Takto zvýšená hladina kortizolu mala simulovať skutočné hodnoty namerané u obchodníkov vystavených stresovým situáciám. Z výsledkov vyplynulo, že dlhodobé zvýšenie hladiny kortizolu spôsobuje výrazný pokles (o 44 %) chuti riskovať aj v prípade možného vyššieho výnosu. Na základe toho sa autori domnievajú, že stresové hormóny mohli stáť aj za prehĺbením úverovej krízy, keď sa napríklad volatilita (v skratke vyjadruje mieru rizika jednotlivých cenných papierov) amerických aktív zvýšila v období 2007–2009 z 12 až na 70 %. Značný stres by teda mohol znižovať chuť obchodníkov riskovať práve v momente, keď to ekonomika najviac potrebuje, t. j. v čase krachujúcich trhov, keď je potrebný nákup problémových aktív. (Kandasamy N. et al., www.pnas.org/cgi/doi/10.1073/pnas.1317908111)