Pôvod a evolúcia najstaršej „žijúcej“ rakoviny

Rakovina zvierat a ľudí vzniká tak, že v určitej bunke nastane mutácia génov regulujúcich bunkový cyklus, čo spôsobí jej nekontrolované množenie. Rakovinové bunky nemusia zostávať len v mieste vzniku, z postihnutej oblasti sa môžu šíriť aj do iných častí tela v procese zvanom metastáza. „Život“ rakoviny však vo väčšine prípadov končí posledným výdychom jej nositeľa a je len málo známych prípadov, keď je to inak. Takouto výnimkou je pohlavne prenosný nádor psov (canine transmissible venereal tumor, CTVT), ktorý je najstarším kontinuálne prežívajúcim typom rakoviny na svete (okrem neho je známy už len jeden typ prenosnej rakoviny postihujúcej hlavne oblasť tváre tasmánskych diablov, tá sa však prenáša slinami po uhryznutí jedného zvieraťa iným). Prvýkrát sa táto rakovina spôsobujúca tumory nezvyčajných tvarov objavila u psa žijúceho pred približne 11 000 rokmi a svojmu zániku sa vyhla prenosom na iného psa pri párení. Odhalený genóm tejto rakoviny obsahuje okolo dvoch miliónov mutácií. To je omnoho viac, ako v prípade rakoviny vyskytujúcej sa u ľudí, ktorú obvykle tvorí 1000–5000 mutácií. Genóm prenosnej psej rakoviny stále ukrýva genetickú informáciu psa, u ktorého sa ako prvého objavila pred jedenástimi tisícročiami. Z následnej analýzy vyplynulo, že prvým nositeľom prenosnej rakoviny bol pes podobný aljašskému malamutovi, s krátkou srsťou sivej až čiernej farby. Nepodarilo sa zistiť, či šlo o psa, alebo o fenu, jedinec však vykazoval pomerne malú genetickú variabilitu spôsobenú občasným inbrídingom. Charakter jednotlivých rakovinových buniek psov získaných z viacerých kontinentov navyše naznačuje, že tento druh rakoviny sa väčšinu času vyskytoval len u jednej izolovanej populácie psov. Rozšíril sa až pred približne 500 rokmi pravdepodobne spolu s európskymi námorníkmi počas ich zaoceánskych plavieb. (Science, 2014; 343 (6169): 437 DOI: 10.1126/science.1247167)