Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Pôvod a evolúcia najstaršej „žijúcej“ rakoviny

 |  12. 6. 2014
 |  Vesmír 93, 373, 2014/6

Rakovina zvierat a ľudí vzniká tak, že v určitej bunke nastane mutácia génov regulujúcich bunkový cyklus, čo spôsobí jej nekontrolované množenie. Rakovinové bunky nemusia zostávať len v mieste vzniku, z postihnutej oblasti sa môžu šíriť aj do iných častí tela v procese zvanom metastáza. „Život“ rakoviny však vo väčšine prípadov končí posledným výdychom jej nositeľa a je len málo známych prípadov, keď je to inak. Takouto výnimkou je pohlavne prenosný nádor psov (canine transmissible venereal tumor, CTVT), ktorý je najstarším kontinuálne prežívajúcim typom rakoviny na svete (okrem neho je známy už len jeden typ prenosnej rakoviny postihujúcej hlavne oblasť tváre tasmánskych diablov, tá sa však prenáša slinami po uhryznutí jedného zvieraťa iným). Prvýkrát sa táto rakovina spôsobujúca tumory nezvyčajných tvarov objavila u psa žijúceho pred približne 11 000 rokmi a svojmu zániku sa vyhla prenosom na iného psa pri párení. Odhalený genóm tejto rakoviny obsahuje okolo dvoch miliónov mutácií. To je omnoho viac, ako v prípade rakoviny vyskytujúcej sa u ľudí, ktorú obvykle tvorí 1000–5000 mutácií. Genóm prenosnej psej rakoviny stále ukrýva genetickú informáciu psa, u ktorého sa ako prvého objavila pred jedenástimi tisícročiami. Z následnej analýzy vyplynulo, že prvým nositeľom prenosnej rakoviny bol pes podobný aljašskému malamutovi, s krátkou srsťou sivej až čiernej farby. Nepodarilo sa zistiť, či šlo o psa, alebo o fenu, jedinec však vykazoval pomerne malú genetickú variabilitu spôsobenú občasným inbrídingom. Charakter jednotlivých rakovinových buniek psov získaných z viacerých kontinentov navyše naznačuje, že tento druh rakoviny sa väčšinu času vyskytoval len u jednej izolovanej populácie psov. Rozšíril sa až pred približne 500 rokmi pravdepodobne spolu s európskymi námorníkmi počas ich zaoceánskych plavieb. (Science, 2014; 343 (6169): 437 DOI: 10.1126/science.1247167)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.