Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025

Aktuální číslo:

2025/10

Téma měsíce:

(Ne)pozornost

Obálka čísla

Pôvod a evolúcia najstaršej „žijúcej“ rakoviny

 |  12. 6. 2014
 |  Vesmír 93, 373, 2014/6

Rakovina zvierat a ľudí vzniká tak, že v určitej bunke nastane mutácia génov regulujúcich bunkový cyklus, čo spôsobí jej nekontrolované množenie. Rakovinové bunky nemusia zostávať len v mieste vzniku, z postihnutej oblasti sa môžu šíriť aj do iných častí tela v procese zvanom metastáza. „Život“ rakoviny však vo väčšine prípadov končí posledným výdychom jej nositeľa a je len málo známych prípadov, keď je to inak. Takouto výnimkou je pohlavne prenosný nádor psov (canine transmissible venereal tumor, CTVT), ktorý je najstarším kontinuálne prežívajúcim typom rakoviny na svete (okrem neho je známy už len jeden typ prenosnej rakoviny postihujúcej hlavne oblasť tváre tasmánskych diablov, tá sa však prenáša slinami po uhryznutí jedného zvieraťa iným). Prvýkrát sa táto rakovina spôsobujúca tumory nezvyčajných tvarov objavila u psa žijúceho pred približne 11 000 rokmi a svojmu zániku sa vyhla prenosom na iného psa pri párení. Odhalený genóm tejto rakoviny obsahuje okolo dvoch miliónov mutácií. To je omnoho viac, ako v prípade rakoviny vyskytujúcej sa u ľudí, ktorú obvykle tvorí 1000–5000 mutácií. Genóm prenosnej psej rakoviny stále ukrýva genetickú informáciu psa, u ktorého sa ako prvého objavila pred jedenástimi tisícročiami. Z následnej analýzy vyplynulo, že prvým nositeľom prenosnej rakoviny bol pes podobný aljašskému malamutovi, s krátkou srsťou sivej až čiernej farby. Nepodarilo sa zistiť, či šlo o psa, alebo o fenu, jedinec však vykazoval pomerne malú genetickú variabilitu spôsobenú občasným inbrídingom. Charakter jednotlivých rakovinových buniek psov získaných z viacerých kontinentov navyše naznačuje, že tento druh rakoviny sa väčšinu času vyskytoval len u jednej izolovanej populácie psov. Rozšíril sa až pred približne 500 rokmi pravdepodobne spolu s európskymi námorníkmi počas ich zaoceánskych plavieb. (Science, 2014; 343 (6169): 437 DOI: 10.1126/science.1247167)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Zadání testu z titulní strany

Zadání testu z titulní strany

Petr Telenský  |  29. 9. 2025
Na titulní straně říjnového Vesmíru jsme otiskli Bourdonův test setrvalé pozornosti, známý také jako Bourdonův-Wiersmův test. Jde o tradiční...
Vypravěč velkých příběhů

Vypravěč velkých příběhů

Ondřej Vrtiška  |  29. 9. 2025
Je Jan Černý spíše imunolog, nebo buněčný biolog? Sám o sobě raději mluví obecněji jako o přírodovědci, do menších škatulek se nevejde. Stejně...
Když dva vidí totéž, není to vždy totéž

Když dva vidí totéž, není to vždy totéž uzamčeno

Petr Telenský  |  29. 9. 2025
Slavný citát, připisovaný polskému básníkovi Stanislawu Jerzy Lecovi a zhudebněný Ivo Jahelkou, říká, že seno voní jinak koním a jinak...