Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Najstarší nález „veľkej mačky“

 |  13. 3. 2014
 |  Vesmír 93, 185, 2014/3

Zástupcov čeľade Pantherinae (levy, tigre, jaguáre, rôzne rody a druhy leopardov) často nazývame veľké mačky. Patria medzi vrcholové predátory na všetkých kontinentoch, ktoré obývajú. Aj napriek tomu, že sú dôležitou súčasťou potravného reťazca, vieme o ich evolúcii žalostne málo. Väčšina štúdií zaoberajúcich sa vznikom a vývojom veľkých mačiek bola z dôvodu absencie vhodného fosílneho materiálu (najčastejšie sa našli len malé úlomky kostí alebo zubov) prevažne molekulárneho charakteru. A práve fosílie často pomáhajú spresniť alebo podporiť závery molekulárnej fylogenetiky. Výsledky molekulárnych analýz pritom naznačovali, že čeľade Pantherinae a Felinae (zahrňuje pumy, rysy či plemená domestikovanej mačky divej), t. j. veľké a malé mačky, sa rozdelili približne pred 6,4 milióna rokov. Molekulárna fylogenetika okrem toho označila za pravlasť veľkých mačiek oblasť Ázie. Spomínané závery však mali dosť závažnú chybičku krásy – vôbec nezodpovedali údajom získaným z fosílneho záznamu. Hlavným problémom totiž bolo, že donedávna najstaršia známa fosília veľkej mačky (lepšie povedané zopár fragmentov jej zubov) bola stará „len“ 3,7 milióna rokov, okrem toho pochádzala z lokality Laetoli v africkej Tanzánii. Veľký rozruch preto vyvolal nález nebývalo dobre zachovanej lebky mačkovitej šelmy na čínsko-pakistanskom pohraničí. Použitím magnetostratigrafie (metódy využívajúcej znaky spojené so zmenami v magnetickom poli Zeme) vedci stanovili vek nájdenej lebky na obdobie pred 4,1 až 5,95 milióna rokov. Nasledovala morfometrická analýza, z ktorej vyplynulo, že novoobjavený druh Panthera blytheae (pomenovali ho na počesť Blythe, dcéry podporovateľov Natural History Museum ofLos Angeles County) je veľmi blízky príbuzný moderných snežných leopardov. P. blytheae sa vyznačoval širokým čelom podobným čelu snežných leopardov, avšak narozdiel od nich bol útlejšieho vzrastu (mohol dorastať približne do veľkosti leoparda obláčikového, ktorého hmotnosť neprevyšuje 25 kg). Tento vyhynutý druh obýval priestranstvá Tibetskej náhornej plošiny, kde pravdepodobne lovil predkov dnešných antilop alebo horských kôz. Nález poukazuje aj na to, že práve oblasť strednej a severnej Ázie mohla byť avizovanou pravlasťou mačkovitých šeliem. A zároveň podkopáva tvrdenie, že divergencia predkov rodu PantheraNeofelis (patrí k nim leopard obláčikovitý) nastala najskôr pred 3,7 milióna rokov. Momentálne je pravdepodobnejší variant, že tieto dve línie sa rozdelili podstatne dávnejšie. (Proc. Royal Soc. B: Biol. Sci. 281, 2686, 2013/1774, 2013. DOI: 10.1098/rspb.2013.2686)

 

 

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.