Aktuální číslo:

2025/4

Téma měsíce:

Prázdno

Obálka čísla

Osudy ľudských civilizácií sú jasnejšie aj vďaka matematike

 |  13. 2. 2014
 |  Vesmír 93, 114, 2014/2

Ako sa dokázali ľudské civilizácie pretransformovať z malých skupín lovcov a zberačov na komplexné, hierarchické, prevažne zvrchu riadené society? Nedávna interdisciplinárna štúdia z dielne angloamerických vedcov sa to pokúsila osvetliť. Vychádza z predpokladu, že vyspelejšie a početnejšie spoločnosti sú výsledkom intenzívneho súperenia medzi jednotlivými ľudskými societami. Ak ponecháme bokom vzájomné predbiehanie sa v nadobudnutom bohatstve či prestíži, už pri zbežnom pohľade na dejiny ľudstva si určite všimneme jeden z najčastejších spôsobov riešenia eskalujúceho vzájomného súperenia – vojny (ide o fenomén takmer výhradne spojený s naším druhom). Vedenie, rozsah aj úspešnosť vojenských ťažení úzko súvisia s dostupnými novými technológiami (napr. bojovými vozmi či jazdou) a geografickými podmienkami (napr. členitosť terénu podmieňuje schopnosť obyvateľstva brániť sa a udržať získané územie pod kontrolou). Na základe týchto predpokladov zostavili autori štúdie matematický model, ktorý bol simulovaný v realistickom prostredí troch kontinentov – Európy, Ázie a Afriky, navyše, spomínané predpoklady testovali proti obrovskému množstvu skutočných dát zachycujúcich časový a priestorový vývoj veľkých populácií Eurafrázie v priebehu 3000 rokov (1500 pred n. l. – 1500 n. l.). Výsledky boli viac než zaujímavé – modelom predikované šírenie veľkých spoločností sa nápadne podobá ich skutočnému šíreniu v reálnom svete. Takýto model dokázal navyše vysvetliť až 65 % celkovej variancie. Oproti tomu model ochudobnený o položku „vojenské technológie“ vysvetľoval iba 16 % celkovej variancie. Výsledky modelovej simulácie sa zhodovali s reálnymi dátami aj v miestach vzniku prvých civilizácií – jednotlivé „hotspots“ sa začali vynárať (ako to už z hodín dejepisu istotne vieme) práve v oblasti Mezopotámie, Egypta a severnej Číny. Tieto lokality sa nachádzajú v tesnom susedstve stepí, z ktorých sa prostredníctvom nomádskych kmeňov jazdiacich na koňoch šírili do agrárnych spoločností užitočné nové vojenské technológie (spomínané bojové vozy a kavaléria). S postupným šírením týchto vojenských inovácií sa začali hierarchizovanejšie spoločnosti vytvárať aj v oblasti mediteránnej a západnej Európy, severnej Indie, južnej Číny, neskôr aj v severnej a východnej Európe, Japonsku, juhovýchodnej Ázii a subsaharskej Afrike. Dôležitosť stepného prostredia pre šírenie bojových technológií sa potvrdila aj modelovo – po odstránení stepí ako premennej vysvetľoval výsledný model „len“ 17 % variancie. Vzostup a pád veľkých civilizácií (aj keď bol nepochybne oveľa komplexnejší a určite nezávisel len od vyspelosti vojenskej mašinérie, ale napr. od nerastného bohatstva, dostupnosti pitnej vody a potravín, politického usporiadania atď.) zrejme nie je iba neuchopiteľným cyklom typu „keď jeden rastie, druhý zákonite padá“, ale má svoje mechanizmy, ktoré zohrali významnú úlohu pri tvorbe dejín. (DOI: 10.1073/pnas.1308825110)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Sociologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Rostliny vyprávějí o lidech

Rostliny vyprávějí o lidech

Ondřej Vrtiška  |  31. 3. 2025
V Súdánu už dva roky zuří krvavá občanská válka. Statisíce lidí zahynuly, miliony jich musely opustit domov. Etnobotanička a archeobotanička Ikram...
O prázdnech v nás

O prázdnech v nás uzamčenovideo

Jan Černý  |  31. 3. 2025
Naše tělo je plné dutin, trubic a kanálků. Malých i velkých. Některé jsou zaplněné, jiné prázdné, další jak kdy. V některých proudí tekutina, v...
Nejúspěšnější gen v evoluci

Nejúspěšnější gen v evoluci

Eduard Kejnovský  |  31. 3. 2025
Dávno před vznikem moderních forem života sváděly boj o přežití jednodušší protoorganismy, z počátku nejspíše „nahé“ replikující se molekuly...