Nálezy neandertálskych vírusov u moderných ľudí

Genómy našich pravekých príbuzných, Neandertálcov a tzv. Denisovanov (zástupcov rodu Homo, ktorí približne pred 40 000 rokmi obývali Denisovu jaskyňu v severozápadnej časti ruského pohoria Altaj), sú známe už dlhšiu dobu. Práve vďaka podrobným znalostiam ich genetickej informácie možno predpokladať, že sa mohli vzájomne krížiť predkovia človeka so zástupcami zmienených pravekých hominidov. Rozdiely v jednotlivých genómoch však môžu čo-to napovedať aj o našej spoločnej histórii. Z nedávneho porovnania genómov Neandertálcov a Denisovanov (jedných z možných predchodcov moderných ľudí) s genómami súčasných pacientov trpiacich rakovinou vyplynulo, že s pravekými lovcami a zberačmi máme spoločné niektoré endogénne retrovírusy (skupinku vírusov, ktorej príslušníci sa s využitím reverznej transkriptázy natrvalo začlenili do našej genetickej informácie a veľmi úspešne sa prenášajú z generácie na generáciu už celé veky), ktoré pravdepodobne pochádzajú ešte od nášho spoločného predka, ktorý žil pred 400 000 rokmi. Prečítanie genómov 67 klinických pacientov odhalilo výskyt až siedmich lokusov nesúcich genetickú informáciu nejakého retrovírusu, ktorý sa vyskytoval u niektorého z našich pravekých príbuzných. Predpokladá sa, že až 8 % ľudskej DNA predstavujú práve sekvencie endogénnych retrovírusov, čo je dokonca viac ako množstvo sekvencií kódujúcich naše proteíny. Autorský tím chce preskúmať, s akou frekvenciou sa retrovírusy v našich genómoch vyskytujú a či nie je aspoň časť z nich ešte stále aktívna. Endogénne retrovírusy dlhodobejšie obývajúce naše genómy sú už zväčša neškodné, problém by ale mohli predstavovať nedávno začlenené retrovírusy. Práve tie sú podozrievané z účasti na vzniku rakoviny alebo autoimunitných ochorení. (Current Biology, 2013; DOI: 10.1016/j.cub.2013.10.028)