Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Nálezy neandertálskych vírusov u moderných ľudí

 |  13. 2. 2014
 |  Vesmír 93, 113, 2014/2

Genómy našich pravekých príbuzných, Neandertálcov a tzv. Denisovanov (zástupcov rodu Homo, ktorí približne pred 40 000 rokmi obývali Denisovu jaskyňu v severozápadnej časti ruského pohoria Altaj), sú známe už dlhšiu dobu. Práve vďaka podrobným znalostiam ich genetickej informácie možno predpokladať, že sa mohli vzájomne krížiť predkovia človeka so zástupcami zmienených pravekých hominidov. Rozdiely v jednotlivých genómoch však môžu čo-to napovedať aj o našej spoločnej histórii. Z nedávneho porovnania genómov Neandertálcov a Denisovanov (jedných z možných predchodcov moderných ľudí) s genómami súčasných pacientov trpiacich rakovinou vyplynulo, že s pravekými lovcami a zberačmi máme spoločné niektoré endogénne retrovírusy (skupinku vírusov, ktorej príslušníci sa s využitím reverznej transkriptázy natrvalo začlenili do našej genetickej informácie a veľmi úspešne sa prenášajú z generácie na generáciu už celé veky), ktoré pravdepodobne pochádzajú ešte od nášho spoločného predka, ktorý žil pred 400 000 rokmi. Prečítanie genómov 67 klinických pacientov odhalilo výskyt až siedmich lokusov nesúcich genetickú informáciu nejakého retrovírusu, ktorý sa vyskytoval u niektorého z našich pravekých príbuzných. Predpokladá sa, že až 8 % ľudskej DNA predstavujú práve sekvencie endogénnych retrovírusov, čo je dokonca viac ako množstvo sekvencií kódujúcich naše proteíny. Autorský tím chce preskúmať, s akou frekvenciou sa retrovírusy v našich genómoch vyskytujú a či nie je aspoň časť z nich ešte stále aktívna. Endogénne retrovírusy dlhodobejšie obývajúce naše genómy sú už zväčša neškodné, problém by ale mohli predstavovať nedávno začlenené retrovírusy. Práve tie sú podozrievané z účasti na vzniku rakoviny alebo autoimunitných ochorení. (Current Biology, 2013; DOI: 10.1016/j.cub.2013.10.028)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Virologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...