Trpasličí človek z ostrova Flores – samostatný druh, alebo postihnutý jedinec?

Nebolo to tak dávno (konkrétne v roku 2004), čo sa verejnosť dozvedela o unikátnom objave v oblasti antropológie. V jaskyni Liang Bua na indonézskom ostrove Flores objavili pozostatky miniatúrneho človeka. Nález, niektorými autormi označovaný za najväčší objav v ľudskej evolúcii za posledných 100 rokov, bol na základe viacerých kritérií pasovaný na samostatný druh – Homo florensiensis. Medzi výnimočné znaky tohto človeka patril napríklad nezvyčajne malý objem mozgovej časti lebky (ca 380 ml, čo predstavuje asi len tretinu normálnej veľkosti mozgu moderného človeka) a krátke stehenné kosti indikujúce výšku jedinca len tesne nad 1 metrom. A hoci človek z ostrova Flores žil určite pred menej ako 100 000 rokmi, jeho morfologické charakteristiky boli v pôvodnej práci porovnávané s oveľa staršími hominidmi vrátane Homo erectus či rodom Australopithecus a Paranthropus. Pôvodná interpretácia dát sa však mnohým bádateľom nepozdávala, a tak sa začali rojiť alternatívne scenáre vysvetľujúce drobné rozmery floreského človeka. Väčšina z nich sa prikláňala k názoru, že malý vzrast je dôsledkom nejakého vývojového ochorenia (napr. Laronovho syndrómu alebo endemického kreténizmu). Ďalšie možné vysvetlenie priniesla nedávno zverejnená reinterpretácia pôvodných zistení, nadväzujúca na práve takto ladené štúdie. Na základe viacerých indícií navrhuje prehodnotiť druhový status H. florensiensis a počiatočnému nadšeniu z novoobjaveného druhu uberá vietor z plachiet. Abnormality, pôvodne považované za unikátne druhové znaky, sú podľa dvoch nových štúdií spôsobené tým, že nájdený jedinec bol postihnutý Downovým syndrómom. Toto ochorenie patrí k najčastejšie sa vyskytujúcim vývojovým poruchám moderného človeka. Lebka floreského jedinca sa napríklad vyznačuje pomerne výraznou pravoľavou asymetriou, ktorá bola pôvodne pripisovaná skôr mechanickému poškodeniu ako dôsledku vývojového defektu. Asymetria tváre je pritom častým sprievodným javom Downovho syndrómu, ale aj iných vývojových ochorení. Ďalšími meraniami autori štúdie poukázali na to, že objem mozgovej časti lebky jedinca leží v rozmedzí hodnôt typických pre obyvateľov australomelanézskeho pôvodu postihnutých Downovým syndrómom. Očakávanému zmenšeniu tela, typickému pre tento druh postihnutia, zodpovedá aj dĺžka stehennej kosti H. florensiensis. Na možné postihnutie jedinca spomínaným ochorením poukazujú aj ďalšie sprievodné javy, ako brachycefália (tzv. krátkolebosť = lebka s nápadne krátkym predozadným rozmerom), malé cerebelum, ploché nohy, krátke prsty a mnohé ďalšie. Takáto interpretácia výsledkov je určite zaujímavá a istotne nenechá chladným nejedného antropológa. Na túto tému preto možno očakávať ešte búrlivú diskusiu. (Maciej Henneberg, et al., DOI: 10.1073/ pnas.1407382111; Robert B. Eckhardt, et al., DOI: 10.1073/pnas.1407385111)