Prvé masové vymieranie mnohobunkových organizmov spôsobil výbuch pravekého vulkánu

V prvohorách, období známom ako kambrium, v pomerne krátkom čase sa objavili na našej planéte zástupcovia takmer všetkých dnes známych skupín metazoí. Aj keď bol mnohobunkový život ešte len v plienkach, dokázal za obdobie niekoľkých desiatok miliónov rokov (známe ako kambrická explózia) vytvoriť najrôznejšie typy telesných plánov, pričom základy mnohých z nich sa využívajú dodnes. Pre bleskurýchle sa vyvíjajúci život, naberajúci na komplexite, si však planéta Zem pripravila nemilé prekvapenie v podobe klimatických zmien a rapídneho poklesu obsahu kyslíka v pravekých oceánoch. Následkom týchto zmien bola strata približne 45 % morských foriem života a do dejín našej planéty sa zapísali ako pôvodca prvého známeho masového vymierania v histórii mnohobunkového života. V nedávnej vedeckej štúdii sa konštatuje, že také veľké klimatické zmeny mohla spôsobiť erupcia dávneho vulkánu v austrálskej provincii Kalkarindji. Pomocou rádioaktívneho datovania sa medzinárodnému vedeckému tímu podarilo stanoviť čas obrovskej erupcie vulkánu v spomínanej oblasti. Určený čas (približne pred 510 miliónmi rokov) až prekvapivo dobre „sedí“ na obdobie kambrického vymierania. Autori štúdie okrem toho zmerali aj obsah oxidu siričitého (SO₂) v lokálnych horninách. Malé množstvo SO₂ v horninách naznačovalo, že síra musela uniknúť do atmosféry počas erupcie. Po tomto zistení tím porovnal vulkanickú provinciu Kalkarindji s ostatnými vulkanickými oblasťami a poukázal na to, že známe masové vymierania majú niekoľko spoločných čŕt. Patrí medzi ne aj rýchla oscilácia klímy vyvolaná sopečnou činnosťou sprevádzanou uvoľňovaním SO₂ spolu so skleníkovými plynmi, ako je metán či CO₂. Naviac, medzi výbuchmi obrovských vulkánov, zmenami klímy a masovými vymieraniami za posledných 550 miliónov rokov bola zistená veľmi silná závislosť. Štúdia je však zaujímavá aj z hľadiska súčasnej vedy – dôsledky nadmerného množstva plynov v ovzduší na minulé ekosystémy môžu pomôcť pochopiť a odhadnúť veľkosť a dôsledok súčasných klimatických zmien (vyvolaných nadmerným vypúšťaním skleníkových plynov do ovzdušia) na súčasné spoločenstvá organizmov. (F. Jourdan, et al., Geology 42, 543, 2014/6)