Aktuální číslo:

2018/7

Téma měsíce:

Co kdyby…

Prvé masové vymieranie mnohobunkových organizmov spôsobil výbuch pravekého vulkánu

 |  6. 11. 2014
 |  Vesmír 93, 606, 2014/11

V prvohorách, období známom ako kambrium, v pomerne krátkom čase sa objavili na našej planéte zástupcovia takmer všetkých dnes známych skupín metazoí. Aj keď bol mnohobunkový život ešte len v plienkach, dokázal za obdobie niekoľkých desiatok miliónov rokov (známe ako kambrická explózia) vytvoriť najrôznejšie typy telesných plánov, pričom základy mnohých z nich sa využívajú dodnes. Pre bleskurýchle sa vyvíjajúci život, naberajúci na komplexite, si však planéta Zem pripravila nemilé prekvapenie v podobe klimatických zmien a rapídneho poklesu obsahu kyslíka v pravekých oceánoch. Následkom týchto zmien bola strata približne 45 % morských foriem života a do dejín našej planéty sa zapísali ako pôvodca prvého známeho masového vymierania v histórii mnohobunkového života. V nedávnej vedeckej štúdii sa konštatuje, že také veľké klimatické zmeny mohla spôsobiť erupcia dávneho vulkánu v austrálskej provincii Kalkarindji. Pomocou rádioaktívneho datovania sa medzinárodnému vedeckému tímu podarilo stanoviť čas obrovskej erupcie vulkánu v spomínanej oblasti. Určený čas (približne pred 510 miliónmi rokov) až prekvapivo dobre „sedí“ na obdobie kambrického vymierania. Autori štúdie okrem toho zmerali aj obsah oxidu siričitého (SO2) v lokálnych horninách. Malé množstvo SO2 v horninách naznačovalo, že síra musela uniknúť do atmosféry počas erupcie. Po tomto zistení tím porovnal vulkanickú provinciu Kalkarindji s ostatnými vulkanickými oblasťami a poukázal na to, že známe masové vymierania majú niekoľko spoločných čŕt. Patrí medzi ne aj rýchla oscilácia klímy vyvolaná sopečnou činnosťou sprevádzanou uvoľňovaním SO2 spolu so skleníkovými plynmi, ako je metán či CO2. Naviac, medzi výbuchmi obrovských vulkánov, zmenami klímy a masovými vymieraniami za posledných 550 miliónov rokov bola zistená veľmi silná závislosť. Štúdia je však zaujímavá aj z hľadiska súčasnej vedy – dôsledky nadmerného množstva plynov v ovzduší na minulé ekosystémy môžu pomôcť pochopiť a odhadnúť veľkosť a dôsledok súčasných klimatických zmien (vyvolaných nadmerným vypúšťaním skleníkových plynov do ovzdušia) na súčasné spoločenstvá organizmov. (F. Jourdan, et al., Geology 42, 543, 2014/6)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Peníze z chemie, peníze pro chemii

Peníze z chemie, peníze pro chemii

Ondřej Vrtiška  |  16. 7. 2018
Manželé Hana a Dalimil Dvořákovi se seznámili v laboratoři. A nebylo to naposledy, co zaujetí pro organickou chemii ovlivnilo jejich životy i mimo...
Co když se probudí sopky pod antarktickým ledem?

Co když se probudí sopky pod antarktickým ledem?

John Smellie  |  16. 7. 2018
Antarktida je rozlehlá pustina pokrytá největším ledovým příkrovem světa, který obsahuje asi 90 % globálních zásob sladké vody. Funguje jako obří...
Ztracený potápník

Ztracený potápník uzamčeno

Josef Lhotský  |  16. 7. 2018
„Konference jsou od toho, abys tam navazoval styky a chlastal,“ řekl mi kdysi… — Povídka proplétající osudy tří velkých postav biologie.

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné