Aktuální číslo:

2018/10

Téma měsíce:

Navigace

Katalyzátor evolúcie človeka? Náhle zmeny životného prostredia!

 |  6. 6. 2013
 |  Vesmír 92, 319, 2013/6

Aká zmena mohla byť natoľko zásadná, že dokázala výrazne urýchliť evolúciu nášho druhu? Táto otázka trápi (nielen) každého evolučného biológa. V evolúcii ľudského rodu mohol zohrať dôležitú úlohu rad faktorov, a preto sa odpoveď na položenú otázku vôbec nehľadá ľahko.

Väčšina odborníkov sa však zhoduje v názore, že tým pomyselným evolučným hýbateľom boli zrejme zmeny životného prostredia prvotných homininov. Podľa jednej z vedúcich hypotéz nastali evolučné zmeny homininov v kontexte dlhých a stabilných zmien životného prostredia, alebo dokonca, že za všetkým je iba jedna rozsiahla zmena. K veľkým environmentálnym zmenám naozaj dochádzalo, napríklad pred 3 miliónmi rokov začala východoafrická klíma postupne aridovať.

Podľa najnovšej štúdie však išlo o pravý opak, t. j. oným „vinníkom“ sú náhle zmeny klímy a prostredia. Takéto rapídne a drastické zmeny afrického prostredia sa mali udiať pred 2–1,8 milióna rokov, keď približne päť až šesťkrát v priebehu 200 tisíc rokov vznikli náhle prechody medzi súvislými lesmi a otvorenými savanami. Naši prapredkovia sa museli opakovane prispôsobovať prostrediu, v ktorom raz mali k dispozícii stromy, inokedy naopak, len otvorenú krajinu, čo muselo ovplyvniť aj zloženie ich potravy.

Zmeny v dostupnosti, type a spôsobe získavania potravy mohli spustiť mechanizmy spojené s evolučnými zmenami. Výsledkom tohto procesu mohli byť zmeny v lokomócii, nasledované zvyšovaním mozgovej kapacity a zmenami v sociálnom správaní. Autori štúdie poukazujú na to, že spomínané náhle zmeny prostredia nápadne korelujú s objavením sa rodu Homo, ako aj s prvými dôkazmi o používaní nástrojov.

Aby mohli potvrdiť svoje domnienky, testovali jazerné sedimenty z oblasti Olduvai Gorge v severnej Tanzánii. Odobrali z nich organickú hmotu, ktorá sa tam dostala naplavením, resp. iným spôsobom z okolitej vegetácie, ďalej mikróby a ostatné organizmy spred 2 miliónov rokov. Vo fosílnych usadeninách hľadali molekuly pravekých voskových vrstiev rastlinných listov, ktoré slúžia ako biomarkery, najmä vďaka ich dlhej životnosti. Na rekonštrukciu miestnej vegetácie použili plynovú chromatografiu a hmotnostnú spektrometriu, ktorou určili relatívnu hustotu rôznych listových voskov a hustotu uhlíkových izotopov z rozdielnych druhov voskov.

Aby interpretácia údajov získala na závažnosti, autori pomocou štatistických a matematických modelov porovnali zistené zmeny v prostredí s globálnymi zmenami zemských pohybov a teplotami morského povrchu. Dôsledkom pomalých zmien obežnej dráhe Zeme boli zmeny v monzúnovom systéme Afriky, čo, samozrejme, ovplyvnilo aj lokálnu klímu v oblasti Olduvai Gorge. Jemné zmeny množstva a intenzity slnečného žiarenia podmienili zmeny atmosférickej cirkulácie a množstvo zrážok. Množstvo zrážok napokon ovplyvnilo zloženie miestnej vegetácie. Preto možno predpokladať, že práve dostupnosť vody podstatným spôsobom ovplyvnila stav východoafrických ekosystémov a rapídne skoky v evolúcii človeka sú výsledkom jeho adaptácie na spomínané rýchle environmentálne zmeny.

DOI: 10.1073/pnas.1209405109

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Vlaštovka extrémista

Vlaštovka extrémista

Jaroslav Cepák, Petr Klvaňa  |  10. 10. 2018
Díky satelitní telemetrii se podařilo odhalit vpravdě neuvěřitelné výkony některých ptačích druhů. Nejznámějším je zřejmě osmidenní nonstop let...
Velké umění astronavigace: Od astrolábu po sextant

Velké umění astronavigace: Od astrolábu po sextant

Petr Scheirich  |  1. 10. 2018
Staří mořeplavci prý určovali polohu své lodi podle hvězd. Tato rozšířená romantická představa je ale nesprávná. Metoda astronavigace nikdy nebyla...
Jak se neztratit na moři

Jak se neztratit na moři

Petr Scheirich  |  1. 10. 2018
Dle znamenitého pozorování Slunce a Měsíce shledávám naši zeměpisnou délku 178° 18' 30" západně od Greenwiche. Zeměpisná délka dle logu je 175°...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné