Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Katalyzátor evolúcie človeka? Náhle zmeny životného prostredia!

 |  6. 6. 2013
 |  Vesmír 92, 319, 2013/6

Aká zmena mohla byť natoľko zásadná, že dokázala výrazne urýchliť evolúciu nášho druhu? Táto otázka trápi (nielen) každého evolučného biológa. V evolúcii ľudského rodu mohol zohrať dôležitú úlohu rad faktorov, a preto sa odpoveď na položenú otázku vôbec nehľadá ľahko.

Väčšina odborníkov sa však zhoduje v názore, že tým pomyselným evolučným hýbateľom boli zrejme zmeny životného prostredia prvotných homininov. Podľa jednej z vedúcich hypotéz nastali evolučné zmeny homininov v kontexte dlhých a stabilných zmien životného prostredia, alebo dokonca, že za všetkým je iba jedna rozsiahla zmena. K veľkým environmentálnym zmenám naozaj dochádzalo, napríklad pred 3 miliónmi rokov začala východoafrická klíma postupne aridovať.

Podľa najnovšej štúdie však išlo o pravý opak, t. j. oným „vinníkom“ sú náhle zmeny klímy a prostredia. Takéto rapídne a drastické zmeny afrického prostredia sa mali udiať pred 2–1,8 milióna rokov, keď približne päť až šesťkrát v priebehu 200 tisíc rokov vznikli náhle prechody medzi súvislými lesmi a otvorenými savanami. Naši prapredkovia sa museli opakovane prispôsobovať prostrediu, v ktorom raz mali k dispozícii stromy, inokedy naopak, len otvorenú krajinu, čo muselo ovplyvniť aj zloženie ich potravy.

Zmeny v dostupnosti, type a spôsobe získavania potravy mohli spustiť mechanizmy spojené s evolučnými zmenami. Výsledkom tohto procesu mohli byť zmeny v lokomócii, nasledované zvyšovaním mozgovej kapacity a zmenami v sociálnom správaní. Autori štúdie poukazujú na to, že spomínané náhle zmeny prostredia nápadne korelujú s objavením sa rodu Homo, ako aj s prvými dôkazmi o používaní nástrojov.

Aby mohli potvrdiť svoje domnienky, testovali jazerné sedimenty z oblasti Olduvai Gorge v severnej Tanzánii. Odobrali z nich organickú hmotu, ktorá sa tam dostala naplavením, resp. iným spôsobom z okolitej vegetácie, ďalej mikróby a ostatné organizmy spred 2 miliónov rokov. Vo fosílnych usadeninách hľadali molekuly pravekých voskových vrstiev rastlinných listov, ktoré slúžia ako biomarkery, najmä vďaka ich dlhej životnosti. Na rekonštrukciu miestnej vegetácie použili plynovú chromatografiu a hmotnostnú spektrometriu, ktorou určili relatívnu hustotu rôznych listových voskov a hustotu uhlíkových izotopov z rozdielnych druhov voskov.

Aby interpretácia údajov získala na závažnosti, autori pomocou štatistických a matematických modelov porovnali zistené zmeny v prostredí s globálnymi zmenami zemských pohybov a teplotami morského povrchu. Dôsledkom pomalých zmien obežnej dráhe Zeme boli zmeny v monzúnovom systéme Afriky, čo, samozrejme, ovplyvnilo aj lokálnu klímu v oblasti Olduvai Gorge. Jemné zmeny množstva a intenzity slnečného žiarenia podmienili zmeny atmosférickej cirkulácie a množstvo zrážok. Množstvo zrážok napokon ovplyvnilo zloženie miestnej vegetácie. Preto možno predpokladať, že práve dostupnosť vody podstatným spôsobom ovplyvnila stav východoafrických ekosystémov a rapídne skoky v evolúcii človeka sú výsledkom jeho adaptácie na spomínané rýchle environmentálne zmeny.

DOI: 10.1073/pnas.1209405109

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je magisterským študentom na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá vplyvom environmentálnych faktorov na typ a charakter akustických štruktúr uplatňujúcich sa při pohlavnom výbere vtákov Južnej Afriky.

Doporučujeme

Jak si delfíni ucpávají uši

Jak si delfíni ucpávají uši audio

Jaroslav Petr  |  17. 12. 2017
Hluk v mořích a oceánech produkovaný člověkem ohrožuje kytovce. Může je dočasně ohlušit nebo jim trvale poškodit sluch. Nově objevený fenomén by...
Tajemná sůva šumavská

Tajemná sůva šumavská

Jan Andreska  |  17. 12. 2017
Byl vyhuben a vrátil se. Na Šumavu lidskou snahou a do Beskyd vlastním přičiněním. Puštík bělavý teď žije opět s námi, ale ohrožení trvá.
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné