Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Prvý nález fosílie vtáka so zachovanou zubnou ornamentáciou

 |  3. 5. 2013
 |  Vesmír 92, 256, 2013/5

Recentné formy vtákov sú známe rozličnými, niekedy až kurióznymi tvarmi zobákov. Okrem toho, že pri niektorých druhoch zohráva tvar a veľkosť (prípadne aj sfarbenie) zobáka úlohu v sexuálnom výbere, je vtáčí zobák dobrý ukazovateľ prispôsobenia sa rozdielnemu typu potravy. Predkovia vtákov, na rozdiel od dnešných druhov, mali v zobáku naviac zuby.

Nedávno uverejnená štúdia v časopise Journal of Vertebrate Paleontology uvádza, že aj u fosílnych druhov existovalo čosi ako „zubná variabilita“ v závislosti od konzumovanej potravy. Zo štúdia zubov novoobjaveného druhu Sulcavis geeorum vyplynulo, že šlo zrejme o durofágny druh, t. j. živili sa hmyzom alebo inou korisťou s tvrdým exoskeletom. Tento nález výrazne prispieva aj k poznaniu tvarovej diverzity zubov fosílnych vtákov v ekologickom kontexte, pretože problémom predošlých nálezov bola absencia zachovaného obsahu žalúdka.

Okrem toho ide o prvý nález fosílneho vtáka s ornamentovanou zubnou sklovinou. Fosílie S. geeorum pochádzajú z obdobia ranej kriedy (121–125 mil. rokov) objavených v čínskej provincii Liaoning. Skupina Enantiornithes, do ktorej Sulcavis patrí, sa vyvinula z karnivorných dinosaurov disponujúcich špeciálnym typom zubov uspôsobených na porcovanie mäsa. Táto zaujímavá skupina pravtákov sa pritom vyznačuje len minimálnou redukciou zubov a diverzitou zubných vzorov. Na rozdiel od mäsožravých predkov mal Sulcavis mohutné zuby so spevňujúcimi drážkami na vnútornom povrchu, ktoré slúžili na spracovanie tvrdej potravy. Výnimočnosť tohto objavu spočíva v tom, že nijaký predchádzajúci nález neobsahoval ani len náznak zubnej ornamentácie. Okrem toho podčiarkuje skutočnosť, že variabilita vtákov v období kriedy musela byť obrovská, pretože okrem druhu S. geeorum bolo objavených mnoho ďalších členov podtriedy Enantiornithes líšiacich sa anatomickou špecializáciou. Otázkou zostáva, prečo táto skupina, napriek jej rozmanitosti, vyhynula spolu s dinosaurami na konci kriedy, zatiaľ čo predkovia moderných vtákov prežili.

Journal of Vertebrate Paleontology 33, 1–12, 2013/1

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jak se bakterie oddávají sexu?

Jak se bakterie oddávají sexu? uzamčeno

Pavel Payne  |  29. 9. 2026
Srovnání bakteriálních genomů ukázalo, že homologní rekombinace je u bakterií překvapivě častá. Známé mechanismy přenosu DNA však samy o sobě...
Pravidla buněčné spolupráce

Pravidla buněčné spolupráce

Jan Černý  |  29. 9. 2026
Buňky vznikly i díky tomu, že se membránou oddělily od okolního světa. Teprve když některé z těchto hranic začaly být řízeně prostupné, objevil se...
Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy

Cesta do Tibetu jako nástroj propagandy uzamčeno

Jarmila Ptáčková  |  29. 9. 2026
V očekávání většiny cestujících do Tibetu se pravděpodobně objevují zasněžené hory, prastaré kláštery a tmavorudá roucha buddhistických mnichů....