Aktuální číslo:

2026/5

Téma měsíce:

Vlákno

Obálka čísla

Prvý nález fosílie vtáka so zachovanou zubnou ornamentáciou

 |  3. 5. 2013
 |  Vesmír 92, 256, 2013/5

Recentné formy vtákov sú známe rozličnými, niekedy až kurióznymi tvarmi zobákov. Okrem toho, že pri niektorých druhoch zohráva tvar a veľkosť (prípadne aj sfarbenie) zobáka úlohu v sexuálnom výbere, je vtáčí zobák dobrý ukazovateľ prispôsobenia sa rozdielnemu typu potravy. Predkovia vtákov, na rozdiel od dnešných druhov, mali v zobáku naviac zuby.

Nedávno uverejnená štúdia v časopise Journal of Vertebrate Paleontology uvádza, že aj u fosílnych druhov existovalo čosi ako „zubná variabilita“ v závislosti od konzumovanej potravy. Zo štúdia zubov novoobjaveného druhu Sulcavis geeorum vyplynulo, že šlo zrejme o durofágny druh, t. j. živili sa hmyzom alebo inou korisťou s tvrdým exoskeletom. Tento nález výrazne prispieva aj k poznaniu tvarovej diverzity zubov fosílnych vtákov v ekologickom kontexte, pretože problémom predošlých nálezov bola absencia zachovaného obsahu žalúdka.

Okrem toho ide o prvý nález fosílneho vtáka s ornamentovanou zubnou sklovinou. Fosílie S. geeorum pochádzajú z obdobia ranej kriedy (121–125 mil. rokov) objavených v čínskej provincii Liaoning. Skupina Enantiornithes, do ktorej Sulcavis patrí, sa vyvinula z karnivorných dinosaurov disponujúcich špeciálnym typom zubov uspôsobených na porcovanie mäsa. Táto zaujímavá skupina pravtákov sa pritom vyznačuje len minimálnou redukciou zubov a diverzitou zubných vzorov. Na rozdiel od mäsožravých predkov mal Sulcavis mohutné zuby so spevňujúcimi drážkami na vnútornom povrchu, ktoré slúžili na spracovanie tvrdej potravy. Výnimočnosť tohto objavu spočíva v tom, že nijaký predchádzajúci nález neobsahoval ani len náznak zubnej ornamentácie. Okrem toho podčiarkuje skutočnosť, že variabilita vtákov v období kriedy musela byť obrovská, pretože okrem druhu S. geeorum bolo objavených mnoho ďalších členov podtriedy Enantiornithes líšiacich sa anatomickou špecializáciou. Otázkou zostáva, prečo táto skupina, napriek jej rozmanitosti, vyhynula spolu s dinosaurami na konci kriedy, zatiaľ čo predkovia moderných vtákov prežili.

Journal of Vertebrate Paleontology 33, 1–12, 2013/1

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Dějiny psané čtyřmi písmeny

Dějiny psané čtyřmi písmeny uzamčeno

Ondřej Vrtiška  |  27. 4. 2026
DNA ukrytá v kostech a zubech lidí, kteří zemřeli před mnoha stovkami let, vypráví příběhy, o nichž se v kronikách nedočtete. Z jazyka zapsaného...
Kde najdeme azbest

Kde najdeme azbest

Martin Vavro, Leona Vavro  |  27. 4. 2026
Azbest provází lidstvo již tisíce let. Během posledního půl století však značně utrpěla jeho pověst. Kdysi zázračný materiál je dnes oprávněně...
Napětí skryté v ledu

Napětí skryté v ledu uzamčeno

Radim Štůsek  |  27. 4. 2026
V létě si jistě mnozí z nás užijeme pár kostek ledu ve sklenici dobrého pití. Málokdo si při vkládání nádobky s vodou do mrazáku pomyslí, že za...