Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1Arktida2024banner1

Aktuální číslo:

2024/12

Téma měsíce:

Expedice

Obálka čísla

Prvý nález fosílie vtáka so zachovanou zubnou ornamentáciou

 |  3. 5. 2013
 |  Vesmír 92, 256, 2013/5

Recentné formy vtákov sú známe rozličnými, niekedy až kurióznymi tvarmi zobákov. Okrem toho, že pri niektorých druhoch zohráva tvar a veľkosť (prípadne aj sfarbenie) zobáka úlohu v sexuálnom výbere, je vtáčí zobák dobrý ukazovateľ prispôsobenia sa rozdielnemu typu potravy. Predkovia vtákov, na rozdiel od dnešných druhov, mali v zobáku naviac zuby.

Nedávno uverejnená štúdia v časopise Journal of Vertebrate Paleontology uvádza, že aj u fosílnych druhov existovalo čosi ako „zubná variabilita“ v závislosti od konzumovanej potravy. Zo štúdia zubov novoobjaveného druhu Sulcavis geeorum vyplynulo, že šlo zrejme o durofágny druh, t. j. živili sa hmyzom alebo inou korisťou s tvrdým exoskeletom. Tento nález výrazne prispieva aj k poznaniu tvarovej diverzity zubov fosílnych vtákov v ekologickom kontexte, pretože problémom predošlých nálezov bola absencia zachovaného obsahu žalúdka.

Okrem toho ide o prvý nález fosílneho vtáka s ornamentovanou zubnou sklovinou. Fosílie S. geeorum pochádzajú z obdobia ranej kriedy (121–125 mil. rokov) objavených v čínskej provincii Liaoning. Skupina Enantiornithes, do ktorej Sulcavis patrí, sa vyvinula z karnivorných dinosaurov disponujúcich špeciálnym typom zubov uspôsobených na porcovanie mäsa. Táto zaujímavá skupina pravtákov sa pritom vyznačuje len minimálnou redukciou zubov a diverzitou zubných vzorov. Na rozdiel od mäsožravých predkov mal Sulcavis mohutné zuby so spevňujúcimi drážkami na vnútornom povrchu, ktoré slúžili na spracovanie tvrdej potravy. Výnimočnosť tohto objavu spočíva v tom, že nijaký predchádzajúci nález neobsahoval ani len náznak zubnej ornamentácie. Okrem toho podčiarkuje skutočnosť, že variabilita vtákov v období kriedy musela byť obrovská, pretože okrem druhu S. geeorum bolo objavených mnoho ďalších členov podtriedy Enantiornithes líšiacich sa anatomickou špecializáciou. Otázkou zostáva, prečo táto skupina, napriek jej rozmanitosti, vyhynula spolu s dinosaurami na konci kriedy, zatiaľ čo predkovia moderných vtákov prežili.

Journal of Vertebrate Paleontology 33, 1–12, 2013/1

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Pěkná fotka, nebo jen fotka pěkného zvířete?

Jiří Hrubý  |  8. 12. 2024
Takto Tomáš Grim nazval úvahu nad svou fotografií ledňáčka a z textové i fotografické části jeho knihy Ptačí svět očima fotografa a také ze...
Do srdce temnoty

Do srdce temnoty uzamčeno

Ladislav Varadzin, Petr Pokorný  |  2. 12. 2024
Archeologické expedice do severní Afriky tradičně směřovaly k bývalým či stávajícím řekám a jezerům, což téměř dokonale odvádělo pozornost od...
Vzhůru na tropický ostrov

Vzhůru na tropický ostrov

Vojtěch Novotný  |  2. 12. 2024
Výpravy na Novou Guineu mohou mít velmi rozličnou podobu. Někdo zakládá osadu nahých milovníků slunce, jiný slibuje nový ráj na Zemi, objevuje...