Aktuální číslo:

2019/9

Téma měsíce:

Hejno

Prvý nález fosílie vtáka so zachovanou zubnou ornamentáciou

 |  3. 5. 2013
 |  Vesmír 92, 256, 2013/5

Recentné formy vtákov sú známe rozličnými, niekedy až kurióznymi tvarmi zobákov. Okrem toho, že pri niektorých druhoch zohráva tvar a veľkosť (prípadne aj sfarbenie) zobáka úlohu v sexuálnom výbere, je vtáčí zobák dobrý ukazovateľ prispôsobenia sa rozdielnemu typu potravy. Predkovia vtákov, na rozdiel od dnešných druhov, mali v zobáku naviac zuby.

Nedávno uverejnená štúdia v časopise Journal of Vertebrate Paleontology uvádza, že aj u fosílnych druhov existovalo čosi ako „zubná variabilita“ v závislosti od konzumovanej potravy. Zo štúdia zubov novoobjaveného druhu Sulcavis geeorum vyplynulo, že šlo zrejme o durofágny druh, t. j. živili sa hmyzom alebo inou korisťou s tvrdým exoskeletom. Tento nález výrazne prispieva aj k poznaniu tvarovej diverzity zubov fosílnych vtákov v ekologickom kontexte, pretože problémom predošlých nálezov bola absencia zachovaného obsahu žalúdka.

Okrem toho ide o prvý nález fosílneho vtáka s ornamentovanou zubnou sklovinou. Fosílie S. geeorum pochádzajú z obdobia ranej kriedy (121–125 mil. rokov) objavených v čínskej provincii Liaoning. Skupina Enantiornithes, do ktorej Sulcavis patrí, sa vyvinula z karnivorných dinosaurov disponujúcich špeciálnym typom zubov uspôsobených na porcovanie mäsa. Táto zaujímavá skupina pravtákov sa pritom vyznačuje len minimálnou redukciou zubov a diverzitou zubných vzorov. Na rozdiel od mäsožravých predkov mal Sulcavis mohutné zuby so spevňujúcimi drážkami na vnútornom povrchu, ktoré slúžili na spracovanie tvrdej potravy. Výnimočnosť tohto objavu spočíva v tom, že nijaký predchádzajúci nález neobsahoval ani len náznak zubnej ornamentácie. Okrem toho podčiarkuje skutočnosť, že variabilita vtákov v období kriedy musela byť obrovská, pretože okrem druhu S. geeorum bolo objavených mnoho ďalších členov podtriedy Enantiornithes líšiacich sa anatomickou špecializáciou. Otázkou zostáva, prečo táto skupina, napriek jej rozmanitosti, vyhynula spolu s dinosaurami na konci kriedy, zatiaľ čo predkovia moderných vtákov prežili.

Journal of Vertebrate Paleontology 33, 1–12, 2013/1

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Chůze v davu: impulzy bez doteku

Chůze v davu: impulzy bez doteku

Milan Krbálek  |  2. 9. 2019
„Nejednou nás chybný krok ponořil až ke stehnům do tmavého rosolovitého bahna, které se na metry kolem nás pod našimi kroky vlnilo. Jeho přilnavá...
Sportující faraon

Sportující faraon

Břetislav Vachala  |  2. 9. 2019
Schopný král byl zárukou, že nezvítězí síly zla a chaosu a „boží země“ Egypt bude trvale vzkvétat a bude se dařit jejímu lidu. To potvrzoval...
První obraz horizontu černé díry

První obraz horizontu černé díry

Michal Bursa  |  2. 9. 2019
Když jsme spolu s Vladimírem Karasem v roce 2010 psali o vyhlídkách radioastronomie na přímá pozorování černých děr (Vesmír 89, 226, 2010/4), byla...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné