Aktuální číslo:

2026/6

Téma měsíce:

Odolnost

Obálka čísla

Prvý nález fosílie vtáka so zachovanou zubnou ornamentáciou

 |  3. 5. 2013
 |  Vesmír 92, 256, 2013/5

Recentné formy vtákov sú známe rozličnými, niekedy až kurióznymi tvarmi zobákov. Okrem toho, že pri niektorých druhoch zohráva tvar a veľkosť (prípadne aj sfarbenie) zobáka úlohu v sexuálnom výbere, je vtáčí zobák dobrý ukazovateľ prispôsobenia sa rozdielnemu typu potravy. Predkovia vtákov, na rozdiel od dnešných druhov, mali v zobáku naviac zuby.

Nedávno uverejnená štúdia v časopise Journal of Vertebrate Paleontology uvádza, že aj u fosílnych druhov existovalo čosi ako „zubná variabilita“ v závislosti od konzumovanej potravy. Zo štúdia zubov novoobjaveného druhu Sulcavis geeorum vyplynulo, že šlo zrejme o durofágny druh, t. j. živili sa hmyzom alebo inou korisťou s tvrdým exoskeletom. Tento nález výrazne prispieva aj k poznaniu tvarovej diverzity zubov fosílnych vtákov v ekologickom kontexte, pretože problémom predošlých nálezov bola absencia zachovaného obsahu žalúdka.

Okrem toho ide o prvý nález fosílneho vtáka s ornamentovanou zubnou sklovinou. Fosílie S. geeorum pochádzajú z obdobia ranej kriedy (121–125 mil. rokov) objavených v čínskej provincii Liaoning. Skupina Enantiornithes, do ktorej Sulcavis patrí, sa vyvinula z karnivorných dinosaurov disponujúcich špeciálnym typom zubov uspôsobených na porcovanie mäsa. Táto zaujímavá skupina pravtákov sa pritom vyznačuje len minimálnou redukciou zubov a diverzitou zubných vzorov. Na rozdiel od mäsožravých predkov mal Sulcavis mohutné zuby so spevňujúcimi drážkami na vnútornom povrchu, ktoré slúžili na spracovanie tvrdej potravy. Výnimočnosť tohto objavu spočíva v tom, že nijaký predchádzajúci nález neobsahoval ani len náznak zubnej ornamentácie. Okrem toho podčiarkuje skutočnosť, že variabilita vtákov v období kriedy musela byť obrovská, pretože okrem druhu S. geeorum bolo objavených mnoho ďalších členov podtriedy Enantiornithes líšiacich sa anatomickou špecializáciou. Otázkou zostáva, prečo táto skupina, napriek jej rozmanitosti, vyhynula spolu s dinosaurami na konci kriedy, zatiaľ čo predkovia moderných vtákov prežili.

Journal of Vertebrate Paleontology 33, 1–12, 2013/1

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Příliš otevřené dveře

Příliš otevřené dveře

Jan Vevera  |  1. 6. 2026
Psychiatrie byla kdysi kritizována za to, že zavírá své dveře, a s nimi i pacienty za zdmi léčeben. Dnes čelí jinému problému – její dveře jsou...
Tranzistor na bázi bismutu

Tranzistor na bázi bismutu uzamčeno

Lukáš Tabery  |  1. 6. 2026
Cesta od třídimenzionálního planárního tranzistoru k dvoudimenzionálnímu a odtud zpět do tří dimenzí – k integraci M3D. Narůstající závislost...
Starý recept pro nové kosti

Starý recept pro nové kosti uzamčeno

Petr Pokorný, Adam Zabloudil  |  1. 6. 2026
Kovový implantát býval chápán jako trvalá výztuha těla: něco jako pevný nýt v mostní konstrukci. Moderní medicína však stále častěji hledá...