MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025MultilicenceBiologie2025

Aktuální číslo:

2025/4

Téma měsíce:

Prázdno

Obálka čísla

„Obávaný“ herbivor

 |  7. 3. 2013
 |  Vesmír 92, 128, 2013/3

Už ako dieťa som zbožňoval dokumentárne filmy o prehistorických živočíchoch z produkcie britskej BBC. Po dinosauroch patrili k mojim najobľúbenejším filmy o obrovských nelietavých vtákoch z obdobia treťohôr. Jedným z nich bol rod Diatryma, ktorý v Novom Mexiku objavil a pomenoval slávny paleontológ E. D. Cope.

Tento rod je zrejme kongenerický s európskym rodom obrovitých vtákov Gastornis. Na južnej pologuli sa paralelne vyvíjala iná skupina nadrozmerných operencov – čeľaď Phorusrhacidae. K spoločným znakom týchto dvoch (resp. troch) skupín patrí obrovské telo, masívna hlava a gigantický zobák. Kým agilné telo robilo z Phorusrhacidov vrcholových predátorov juhoamerických pámp, zavalitá postava rodu Diatryma nasvedčovala skôr o opaku. Ukázalo sa, že tento rod sa od čeľade Phorusrhacidae diametrálne odlišuje anatómiou končatín a stavbou zobáka.

O dravosti rodu Diatryma sa v minulosti usudzovalo hlavne podľa nálezov obsahujúcich zvyšky týchto vtákov zmiešané s kosťami malých cicavcov (napr. koníka Hyracotherium), čo však nemusí nevyhnutne dokazovať, že ide o vzťah predátor-korisť. Svoju úlohu pritom zohrala aj istá fascinácia obrovskými rozmermi jedincov a nesprávna analógia s dravou juhoamerickou čeľaďou. Preto bol rod Diatryma dlhodobo označovaný za predátora, prinajmenšom za zdochlinožravca. Z nedávnych nálezov a analýzy stôp nájdených v americkom štáte Washington vyplýva, že tento „predátor“ vôbec nemal také dlhé pazúry, ako by sa patrilo na dravca. Aj pomerne krátke dolné končatiny slúžili skôr na nosenie ťažkého tela ako na naháňanie koristi. Zistenia vedcov podporujú dávnejšie teórie, že Diatryma bol vlastne herbivor a živil sa prevažne listami, ovocím a semenami.

Palaeontology 55, 1293–1305, 2012/6

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Rostliny vyprávějí o lidech

Rostliny vyprávějí o lidech

Ondřej Vrtiška  |  31. 3. 2025
V Súdánu už dva roky zuří krvavá občanská válka. Statisíce lidí zahynuly, miliony jich musely opustit domov. Etnobotanička a archeobotanička Ikram...
O prázdnech v nás

O prázdnech v nás uzamčenovideo

Jan Černý  |  31. 3. 2025
Naše tělo je plné dutin, trubic a kanálků. Malých i velkých. Některé jsou zaplněné, jiné prázdné, další jak kdy. V některých proudí tekutina, v...
Nejúspěšnější gen v evoluci

Nejúspěšnější gen v evoluci

Eduard Kejnovský  |  31. 3. 2025
Dávno před vznikem moderních forem života sváděly boj o přežití jednodušší protoorganismy, z počátku nejspíše „nahé“ replikující se molekuly...