Aktuální číslo:

2018/5

Téma měsíce:

Bolest

„Obávaný“ herbivor

 |  7. 3. 2013
 |  Vesmír 92, 128, 2013/3

Už ako dieťa som zbožňoval dokumentárne filmy o prehistorických živočíchoch z produkcie britskej BBC. Po dinosauroch patrili k mojim najobľúbenejším filmy o obrovských nelietavých vtákoch z obdobia treťohôr. Jedným z nich bol rod Diatryma, ktorý v Novom Mexiku objavil a pomenoval slávny paleontológ E. D. Cope.

Tento rod je zrejme kongenerický s európskym rodom obrovitých vtákov Gastornis. Na južnej pologuli sa paralelne vyvíjala iná skupina nadrozmerných operencov – čeľaď Phorusrhacidae. K spoločným znakom týchto dvoch (resp. troch) skupín patrí obrovské telo, masívna hlava a gigantický zobák. Kým agilné telo robilo z Phorusrhacidov vrcholových predátorov juhoamerických pámp, zavalitá postava rodu Diatryma nasvedčovala skôr o opaku. Ukázalo sa, že tento rod sa od čeľade Phorusrhacidae diametrálne odlišuje anatómiou končatín a stavbou zobáka.

O dravosti rodu Diatryma sa v minulosti usudzovalo hlavne podľa nálezov obsahujúcich zvyšky týchto vtákov zmiešané s kosťami malých cicavcov (napr. koníka Hyracotherium), čo však nemusí nevyhnutne dokazovať, že ide o vzťah predátor-korisť. Svoju úlohu pritom zohrala aj istá fascinácia obrovskými rozmermi jedincov a nesprávna analógia s dravou juhoamerickou čeľaďou. Preto bol rod Diatryma dlhodobo označovaný za predátora, prinajmenšom za zdochlinožravca. Z nedávnych nálezov a analýzy stôp nájdených v americkom štáte Washington vyplýva, že tento „predátor“ vôbec nemal také dlhé pazúry, ako by sa patrilo na dravca. Aj pomerne krátke dolné končatiny slúžili skôr na nosenie ťažkého tela ako na naháňanie koristi. Zistenia vedcov podporujú dávnejšie teórie, že Diatryma bol vlastne herbivor a živil sa prevažne listami, ovocím a semenami.

Palaeontology 55, 1293–1305, 2012/6

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Pavel Pipek  |  12. 5. 2018
Sotva se Novozélanďané pochlubili úspěšnou eradikací myší z Ostrova protinožců (viz Vesmír 97, 264, 2018/5), přišli ochranáři z Jižní Georgie...
Ochota zabíjet

Ochota zabíjet

Marek Janáč  |  2. 5. 2018
My lidé se nevraždíme jen tak. Máme své preference při tom, koho zabít a koho ušetřit. Když už překročíme psaná i nepsaná většinová pravidla...
Antropologie bolesti

Antropologie bolesti

Martin Soukup  |  2. 5. 2018
Bolest má krom jiných hledisek i svůj antropologický rozměr. Z mezikulturního srovnání v historii i v současnosti je evidentní, že bolest je v...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné