Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

„Obávaný“ herbivor

 |  7. 3. 2013
 |  Vesmír 92, 128, 2013/3

Už ako dieťa som zbožňoval dokumentárne filmy o prehistorických živočíchoch z produkcie britskej BBC. Po dinosauroch patrili k mojim najobľúbenejším filmy o obrovských nelietavých vtákoch z obdobia treťohôr. Jedným z nich bol rod Diatryma, ktorý v Novom Mexiku objavil a pomenoval slávny paleontológ E. D. Cope.

Tento rod je zrejme kongenerický s európskym rodom obrovitých vtákov Gastornis. Na južnej pologuli sa paralelne vyvíjala iná skupina nadrozmerných operencov – čeľaď Phorusrhacidae. K spoločným znakom týchto dvoch (resp. troch) skupín patrí obrovské telo, masívna hlava a gigantický zobák. Kým agilné telo robilo z Phorusrhacidov vrcholových predátorov juhoamerických pámp, zavalitá postava rodu Diatryma nasvedčovala skôr o opaku. Ukázalo sa, že tento rod sa od čeľade Phorusrhacidae diametrálne odlišuje anatómiou končatín a stavbou zobáka.

O dravosti rodu Diatryma sa v minulosti usudzovalo hlavne podľa nálezov obsahujúcich zvyšky týchto vtákov zmiešané s kosťami malých cicavcov (napr. koníka Hyracotherium), čo však nemusí nevyhnutne dokazovať, že ide o vzťah predátor-korisť. Svoju úlohu pritom zohrala aj istá fascinácia obrovskými rozmermi jedincov a nesprávna analógia s dravou juhoamerickou čeľaďou. Preto bol rod Diatryma dlhodobo označovaný za predátora, prinajmenšom za zdochlinožravca. Z nedávnych nálezov a analýzy stôp nájdených v americkom štáte Washington vyplýva, že tento „predátor“ vôbec nemal také dlhé pazúry, ako by sa patrilo na dravca. Aj pomerne krátke dolné končatiny slúžili skôr na nosenie ťažkého tela ako na naháňanie koristi. Zistenia vedcov podporujú dávnejšie teórie, že Diatryma bol vlastne herbivor a živil sa prevažne listami, ovocím a semenami.

Palaeontology 55, 1293–1305, 2012/6

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.