Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025

Aktuální číslo:

2025/10

Téma měsíce:

(Ne)pozornost

Obálka čísla

Vzostup jurských operencov

 |  6. 12. 2012
 |  Vesmír 91, 693, 2012/12

Jedinou recentnou formou živočíchov, ktoré majú na povrchu tela perie, sú vtáky. Príbeh týchto zaujímavých kožných derivátov sa však nezačína pri vtákoch, ale už pri ich dinosaurích predkoch. Len za posledné dve desaťročia sa podarilo archeológom objaviť vyše 30 druhov „operených“ dinosaurov, ktoré patria zväčša k tzv. coelosaurom. Tieto dinosaury patria do väčšej a známejšej skupiny theropodných dinosaurov. V nedávnej štúdii uverejnenej v časopise PNAS bol opísaný nový prototypický druh opereného dinosaura Sciurumimus albersdoerferi. Tento druh je zároveň najzákladnejším theropodom vykazujúcim základy operenia. Nedávny nález juvenila pochádza z Nemecka a je datovaný do obdobia neskorej jury. Telo jedinca bolo pokryté štruktúrami podobnými periu. Tento nález je výnimočný tým, že fosílny jašter nepatril k coelosaurom, ale do príbuznej skupiny dravých dinosaurov – megalosaurov. Nájdený exemplár patrí k najzachovanejším v rámci svojej čeľade, čo môže pomôcť pri výskume rozdielov medzi bazálnymi skupinami theropodov. Vývojová vetva megalosaurov sa nachádza v blízkosti bazálie theropodnej vetvy, čo by podľa autorov mohlo znamenať, že perie je veľmi archaickým znakom a môže byť také staré ako dinosaury samé. Naznačujú to aj nálezy podobných štruktúr pri zástupcoch iných skupín – napr. vtákopanvových dinosaurov, raného druhu tyranosaura Dilong, bazálneho therizinosaura Beipiaosaurus, a pravdepodobne aj pri zástupcoch raných coelurosaurov rodu Sinosauropteryx. Základy operenia boli objavené dokonca aj pri vymretých lietajúcich plazoch, pterosauroch. Univerzálnosť peria je zatiaľ iba špekuláciou, viacero odborníkov sa prikláňa k názoru, že perie vzniklo v evolúcii viackrát nezávisle od seba. (doi: 10.1073/pnas.1203238109)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Zadání testu z titulní strany

Zadání testu z titulní strany

Petr Telenský  |  29. 9. 2025
Na titulní straně říjnového Vesmíru jsme otiskli Bourdonův test setrvalé pozornosti, známý také jako Bourdonův-Wiersmův test. Jde o tradiční...
Vypravěč velkých příběhů

Vypravěč velkých příběhů

Ondřej Vrtiška  |  29. 9. 2025
Je Jan Černý spíše imunolog, nebo buněčný biolog? Sám o sobě raději mluví obecněji jako o přírodovědci, do menších škatulek se nevejde. Stejně...
Když dva vidí totéž, není to vždy totéž

Když dva vidí totéž, není to vždy totéž uzamčeno

Petr Telenský  |  29. 9. 2025
Slavný citát, připisovaný polskému básníkovi Stanislawu Jerzy Lecovi a zhudebněný Ivo Jahelkou, říká, že seno voní jinak koním a jinak...