Aktuální číslo:

2026/11

Téma měsíce:

Černá a bílá

Obálka čísla

Vzostup jurských operencov

 |  6. 12. 2012
 |  Vesmír 91, 693, 2012/12

Jedinou recentnou formou živočíchov, ktoré majú na povrchu tela perie, sú vtáky. Príbeh týchto zaujímavých kožných derivátov sa však nezačína pri vtákoch, ale už pri ich dinosaurích predkoch. Len za posledné dve desaťročia sa podarilo archeológom objaviť vyše 30 druhov „operených“ dinosaurov, ktoré patria zväčša k tzv. coelosaurom. Tieto dinosaury patria do väčšej a známejšej skupiny theropodných dinosaurov. V nedávnej štúdii uverejnenej v časopise PNAS bol opísaný nový prototypický druh opereného dinosaura Sciurumimus albersdoerferi. Tento druh je zároveň najzákladnejším theropodom vykazujúcim základy operenia. Nedávny nález juvenila pochádza z Nemecka a je datovaný do obdobia neskorej jury. Telo jedinca bolo pokryté štruktúrami podobnými periu. Tento nález je výnimočný tým, že fosílny jašter nepatril k coelosaurom, ale do príbuznej skupiny dravých dinosaurov – megalosaurov. Nájdený exemplár patrí k najzachovanejším v rámci svojej čeľade, čo môže pomôcť pri výskume rozdielov medzi bazálnymi skupinami theropodov. Vývojová vetva megalosaurov sa nachádza v blízkosti bazálie theropodnej vetvy, čo by podľa autorov mohlo znamenať, že perie je veľmi archaickým znakom a môže byť také staré ako dinosaury samé. Naznačujú to aj nálezy podobných štruktúr pri zástupcoch iných skupín – napr. vtákopanvových dinosaurov, raného druhu tyranosaura Dilong, bazálneho therizinosaura Beipiaosaurus, a pravdepodobne aj pri zástupcoch raných coelurosaurov rodu Sinosauropteryx. Základy operenia boli objavené dokonca aj pri vymretých lietajúcich plazoch, pterosauroch. Univerzálnosť peria je zatiaľ iba špekuláciou, viacero odborníkov sa prikláňa k názoru, že perie vzniklo v evolúcii viackrát nezávisle od seba. (doi: 10.1073/pnas.1203238109)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...