Aktuální číslo:

2018/2

Téma měsíce:

Bionika

Systém reštaurácie OM

 |  16. 9. 2004
 |  Vesmír 83, 538, 2004/9

Mohli by sme predstaviť aj typickejšie projekty a realizácie kancelárie Michala Kuzemenského, no jemný posun v klasických pracovných a stavebných postupoch je, podľa mňa, zrejmejší tam, kde do tradičného prostredia vstupuje netradičná, ale dosť univerzálna úloha. A takou je i objednávka návrhu interiérov pre sieť thajských reštaurácií OM. Zámer zahraničného klienta otvoriť si v Čechách reštauráciu s orientálnou kuchyňou končieva zvyčajne tak, že vznikne exkluzívna reštaurácia (kde hodnotu má úplná, intaktná exotika: autentické potraviny, receptúry, kuchár, personál aj interiér) alebo naopak bufet na periférii mesta (kde má hodnotu zasa úsporná ne-autenticita, zmiešanie kuchyne exotickej a domácej: brikoláž na tanieri aj v interiéri). Architekt Kuzemenský však zvolil tretí prístup: návrh interiéru vybudoval na spoločných charakteristikách, systémových príbuznostiach oboch stavebných kultúr – orientálnej aj českej (kde hodnotu má objavovanie domáceho v exotickom a exotického v domácom). Thajský klient, ktorý by možno rád uprednostnil prvé alebo druhé riešenie, predložený návrh nazval „príliš čínskym“ a od realizácie projektu odstúpil. Pomenoval ho tak oprávnene, s jedinou výhradou: tak isto sa mohol o ňom vyjadriť, že je „príliš thajský, japonský“, aj „príliš európsky“.

Orientálnej aj európskej stavebnej kultúre je blízke narábanie s niekoľkými stavebnými prvkami tak, aby sa harmonicky vzťahovali k celku pomocou myslenej modulovej siete, ktorej základnou jednotkou bola v antickom Grécku ľudská šľapaj (priemer pätky stĺpa) a v Japonsku rozvinutá spacia rohož. Ich násobkami a zlomkami boli časti domu a chrámu harmonizované (eurytmizované) s celkom. Práve eurytmická, harmonizačná sieť je to, čo stavebné kultúry vo svete spája i oddeľuje. Podobne kancelária my-architekti navrhla dva, resp. štyri základné interiérové prvky (stĺp/trám, doska plná/perforovaná) v modulovej sieti cca 10 × 10 m podľa toho, do akého prenajatého priestoru sa napokon celý systém vloží. Môžu tak vzniknúť skonkrétnenia abstraktného systému pre jednotlivé reštaurácie v rôznych historických, moderných i súčasných budovách českých miest a mestečiek. Kým možno rôznym spôsobom obsadzovať miesta v modulovej sieti stĺpmi, trámami, doskami a žalúziami, teda kým sa rozohrávajú vzťahy dua či kvarteta základných prvkov, vzniká akýsi všeobecný a súčasne varírovateľný priestorový rám. Jeho exotická aj domáca krása je vecou eurytmického majstrovstva architekta a užívateľského majstrovstva klienta.

Nerealizovaný projekt elementárnej priestorovej siete reštaurácií OM vystihuje povahu autorských postupov kancelárie Michala Kuzemenského: Počátek návrhu je koláž mnoha vlivů – tvořících konkrétní obrazy: velmi osobní lásky architekta, kulturní odkazy, klientské sny, kontext, region, historie, koncepce – struktura. Analogie – skladba obrazů, setření hranic a ostrých střihů koláže. Neintelektuální poetická interpretace. Vytvoření soudobého nekontrastního celku. Uplatňuje sa v nej aj autormi deklarovaný: Nezájem o kompoziční principy. Nezájem o teorie tvoření hmot objektu. Sieť je síce dreňou (trestí) budúceho interiéru, ktorý namiesto partitúry necháva obývať notovú osnovu s dvoma/štyrmi re-komponovateľnými tónmi, ale zjavne obsahuje i elementárne kompozičné smery a ohniská, ktoré tu možno ani sám autor nepredpokladal, ale ony tu predsa sú. Na užívanie takého interiéru platia potom podobné pravidlá, ako na inscenovanie Aischylovej divadelnej hry Oresteia, o ktorej básnik Petr Borkovec povedal: Pokud se však i herec spolehne na jazyk, může dosáhnout pozoruhodných efektů. Takového jazykového tance. Skoro to pak působí, jako by mlčel a jenom dělal gesta, figury. Okrem dreveného rámu (jazyka), vzniká celý „zvyšok“ priestoru thajsko-českého systému reštaurácie OM vlastne prostredníctvom svetla, gest a figúr úpravy jedál i nápojov, servírovania, konzumovania, kultúry vedenia rozhovoru atď. Priestor takto navrhnutej reštaurácie mi pripomína jeden Borkovcov, literárnou kritikou neveľmi zbožňovaný „tautologický“ verš: Za zástěnou s lotosy a pávy / za závěsem z nejtenčího hedvábí / jsou paravány s lotosy a pávy / záclony z nejtenčího hedvábí. Zaujímavá v tomto kontexte pre mňa nie je „tautologickosť“, ale skôr jemné napätie vznikajúce účinkom domácky znejúcich slov záves/záclona a zvláštne znejúcich slov zástena/paravan v modulovej sieti (kontexte) exotických výrazov: lotos, páv a hodváb, ktorých obrazy by napokon iste pokryli „čínske“ žalúzie „česko-thajskej“ siete reštaurácií a nechali tak vyznieť kultúrnu hru oboch protikladov.

Obrázky

Ke stažení

RUBRIKA: Architektura

O autorovi

Monika Mitášová

Ing. arch. Monika Mitášová, Ph.D. (*1968) vystudovala architekturu na Fakultě architektury SVŠT v Bratislavě. Zabývá se dějinami teorií a současnými teoriemi architektury. Působí v Centru pro teoretická studia UK a AV ČR v Praze, přednáší na Škole architektury AVU v Praze a na FA TU v Liberci.

Doporučujeme

Návrat Široka

Návrat Široka

Pavel Pipek  |  9. 2. 2018
Zpráva, která na mě právě vyskočila na Twitteru, by asi většinu Evropanů nechala chladnou, ale mé srdce buší tak, že mám chuť okamžitě vyskočit z...
Rytíř našich vod

Rytíř našich vod

Marek Janáč  |  5. 2. 2018
Na stěně ve své kanceláři má vystavené krunýře velkých raků. Za jeho pracovní židlí v akváriu rak. V knihovně knihy o racích a v laboratoři ve...
O kvantových počítačích a šifře RSA

O kvantových počítačích a šifře RSA uzamčeno

Jiří Poš  |  5. 2. 2018
značným příslibem pro výpočetní systémy budoucnosti je rozvíjející se obor kvantových počítačů. Představují naději, že eliminují některá vážná...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné