Aktuální číslo:

2018/5

Téma měsíce:

Bolest

Systém reštaurácie OM

 |  16. 9. 2004
 |  Vesmír 83, 538, 2004/9

Mohli by sme predstaviť aj typickejšie projekty a realizácie kancelárie Michala Kuzemenského, no jemný posun v klasických pracovných a stavebných postupoch je, podľa mňa, zrejmejší tam, kde do tradičného prostredia vstupuje netradičná, ale dosť univerzálna úloha. A takou je i objednávka návrhu interiérov pre sieť thajských reštaurácií OM. Zámer zahraničného klienta otvoriť si v Čechách reštauráciu s orientálnou kuchyňou končieva zvyčajne tak, že vznikne exkluzívna reštaurácia (kde hodnotu má úplná, intaktná exotika: autentické potraviny, receptúry, kuchár, personál aj interiér) alebo naopak bufet na periférii mesta (kde má hodnotu zasa úsporná ne-autenticita, zmiešanie kuchyne exotickej a domácej: brikoláž na tanieri aj v interiéri). Architekt Kuzemenský však zvolil tretí prístup: návrh interiéru vybudoval na spoločných charakteristikách, systémových príbuznostiach oboch stavebných kultúr – orientálnej aj českej (kde hodnotu má objavovanie domáceho v exotickom a exotického v domácom). Thajský klient, ktorý by možno rád uprednostnil prvé alebo druhé riešenie, predložený návrh nazval „príliš čínskym“ a od realizácie projektu odstúpil. Pomenoval ho tak oprávnene, s jedinou výhradou: tak isto sa mohol o ňom vyjadriť, že je „príliš thajský, japonský“, aj „príliš európsky“.

Orientálnej aj európskej stavebnej kultúre je blízke narábanie s niekoľkými stavebnými prvkami tak, aby sa harmonicky vzťahovali k celku pomocou myslenej modulovej siete, ktorej základnou jednotkou bola v antickom Grécku ľudská šľapaj (priemer pätky stĺpa) a v Japonsku rozvinutá spacia rohož. Ich násobkami a zlomkami boli časti domu a chrámu harmonizované (eurytmizované) s celkom. Práve eurytmická, harmonizačná sieť je to, čo stavebné kultúry vo svete spája i oddeľuje. Podobne kancelária my-architekti navrhla dva, resp. štyri základné interiérové prvky (stĺp/trám, doska plná/perforovaná) v modulovej sieti cca 10 × 10 m podľa toho, do akého prenajatého priestoru sa napokon celý systém vloží. Môžu tak vzniknúť skonkrétnenia abstraktného systému pre jednotlivé reštaurácie v rôznych historických, moderných i súčasných budovách českých miest a mestečiek. Kým možno rôznym spôsobom obsadzovať miesta v modulovej sieti stĺpmi, trámami, doskami a žalúziami, teda kým sa rozohrávajú vzťahy dua či kvarteta základných prvkov, vzniká akýsi všeobecný a súčasne varírovateľný priestorový rám. Jeho exotická aj domáca krása je vecou eurytmického majstrovstva architekta a užívateľského majstrovstva klienta.

Nerealizovaný projekt elementárnej priestorovej siete reštaurácií OM vystihuje povahu autorských postupov kancelárie Michala Kuzemenského: Počátek návrhu je koláž mnoha vlivů – tvořících konkrétní obrazy: velmi osobní lásky architekta, kulturní odkazy, klientské sny, kontext, region, historie, koncepce – struktura. Analogie – skladba obrazů, setření hranic a ostrých střihů koláže. Neintelektuální poetická interpretace. Vytvoření soudobého nekontrastního celku. Uplatňuje sa v nej aj autormi deklarovaný: Nezájem o kompoziční principy. Nezájem o teorie tvoření hmot objektu. Sieť je síce dreňou (trestí) budúceho interiéru, ktorý namiesto partitúry necháva obývať notovú osnovu s dvoma/štyrmi re-komponovateľnými tónmi, ale zjavne obsahuje i elementárne kompozičné smery a ohniská, ktoré tu možno ani sám autor nepredpokladal, ale ony tu predsa sú. Na užívanie takého interiéru platia potom podobné pravidlá, ako na inscenovanie Aischylovej divadelnej hry Oresteia, o ktorej básnik Petr Borkovec povedal: Pokud se však i herec spolehne na jazyk, může dosáhnout pozoruhodných efektů. Takového jazykového tance. Skoro to pak působí, jako by mlčel a jenom dělal gesta, figury. Okrem dreveného rámu (jazyka), vzniká celý „zvyšok“ priestoru thajsko-českého systému reštaurácie OM vlastne prostredníctvom svetla, gest a figúr úpravy jedál i nápojov, servírovania, konzumovania, kultúry vedenia rozhovoru atď. Priestor takto navrhnutej reštaurácie mi pripomína jeden Borkovcov, literárnou kritikou neveľmi zbožňovaný „tautologický“ verš: Za zástěnou s lotosy a pávy / za závěsem z nejtenčího hedvábí / jsou paravány s lotosy a pávy / záclony z nejtenčího hedvábí. Zaujímavá v tomto kontexte pre mňa nie je „tautologickosť“, ale skôr jemné napätie vznikajúce účinkom domácky znejúcich slov záves/záclona a zvláštne znejúcich slov zástena/paravan v modulovej sieti (kontexte) exotických výrazov: lotos, páv a hodváb, ktorých obrazy by napokon iste pokryli „čínske“ žalúzie „česko-thajskej“ siete reštaurácií a nechali tak vyznieť kultúrnu hru oboch protikladov.

Obrázky

Ke stažení

RUBRIKA: Architektura

O autorovi

Monika Mitášová

Ing. arch. Monika Mitášová, Ph.D. (*1968) vystudovala architekturu na Fakultě architektury SVŠT v Bratislavě. Zabývá se dějinami teorií a současnými teoriemi architektury. Působí v Centru pro teoretická studia UK a AV ČR v Praze, přednáší na Škole architektury AVU v Praze a na FA TU v Liberci.

Doporučujeme

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Pavel Pipek  |  12. 5. 2018
Sotva se Novozélanďané pochlubili úspěšnou eradikací myší z Ostrova protinožců (viz Vesmír 97, 264, 2018/5), přišli ochranáři z Jižní Georgie...
Ochota zabíjet

Ochota zabíjet

Marek Janáč  |  2. 5. 2018
My lidé se nevraždíme jen tak. Máme své preference při tom, koho zabít a koho ušetřit. Když už překročíme psaná i nepsaná většinová pravidla...
Antropologie bolesti

Antropologie bolesti

Martin Soukup  |  2. 5. 2018
Bolest má krom jiných hledisek i svůj antropologický rozměr. Z mezikulturního srovnání v historii i v současnosti je evidentní, že bolest je v...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné