Aktuální číslo:

2026/3

Téma měsíce:

Póry

Obálka čísla

Sexuálny konflikt pavúkov

 |  12. 11. 2004
 |  Vesmír 83, 610, 2004/11

Samičky pavúka Stegodyphus lineatus (Eresidae), ktorý sa vyskytuje v arídnych oblastiach Stredozemia, lovia korisť do sietí a aktívne sa starajú o jediný kokón, ktorý po kopulácii vytvoria. Na úspešnú produkciu kokónu stačí samičke jediné párenie, dokonca ak ho už zniesla, samček ju môže prinútiť k opätovnému páreniu iba násilným odstránením prvého kokónu, tzv. oocída (bližšie Nature 381, 655–656, 1996). Prečo sa samička správa po kopulácii agresívne voči ďalším samčekom, možno vysvetliť jej neochotou znova sa páriť (ak je ďalšie párenie nevýhodné) alebo aktívnou selekciou kvalitných samcov. Na testovanie uvedených predpokladov boli samičky S. lineatus v experimentálnych podmienkach rozdelené do troch skupín. V prvej boli samičky spárené len raz, v druhej dvakrát a v tretej skupine boli tie, čo odmietli druhú kopuláciu. Pravdepodobnosť vytvorenia kokónu bola nižšia v druhej skupine, to znamená samičky, ktoré sa párili dvakrát. Tie síce v konečnom dôsledku produkovali viac vajíčok, vyliahnuté pavúky však boli menšie. Počet potomkov bol vo všetkých troch skupinách prekvapivo rovnaký. Fenotypové rozdiely medzi akceptovanými a odmietnutými samčekmi výskumníci však akosi zabudli uviesť. Autori štúdie usudzujú, že viacnásobná kopulácia je pre samičky S. lineatus aj napriek vyššej produkcii vajíčok v prípade dvojnásobného párenia zrejme nevýhodná a je dôsledkom sexuálneho konfliktu, resp. rozdielnych záujmov samcov a samíc. (Evolution 58, 1135–1140, 2004)

Ke stažení

RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Pavol Prokop

PaedDr. Pavol Prokop, PhD. (*1976) vyštudoval Pedagogickú fakultu Trnavskej univerzity, v súčasnosti je odborným asistentom na katedre biológie PdF TU a vedeckým pracovnikom na Ustave zoologie SAV. Venuje sa behaviorálnej ekológii a etológii vybraných skupín článkonožcov (najmä modliviek) a pavúkov.

Doporučujeme

(Mega)hrátky s chromozomy u rostlin

(Mega)hrátky s chromozomy u rostlin

Martin Janda  |  30. 3. 2026
Že jsou rostliny geniálními „chemiky“, je po tisíciletí známá věc a jimi vyráběné „chemikálie“ využíváme prakticky ve všech našich činnostech. O...
Deštné lesy v Antarktidě

Deštné lesy v Antarktidě

Kyselina pozvolna stravuje desítky milionů let staré usazeniny. Až se proleptá na dno plastové nádobky, po kameni, dovezeném z antarktického...
Ničí ozon choleru?

Ničí ozon choleru? uzamčeno

Iva Hůnová, Libor Elleder  |  30. 3. 2026
Pražská klementinská observatoř patří k těm, které mají nejdelší řadu nepřetržitých hydrometeorologických pozorování na světě. To se všeobecně...