Spievajúca huba

Prečo huba spieva?

Spomínaná huba patrí medzi tzv. vreckaté, čo znamená, že jej výtrusy sa vytvárajú v špeciálnych bunkách, nazývaných vrecká, ktoré tak trochu pripomínajú fazuľový strúčik až na to, že sa otvárajú len na jednom konci a nepraskajú po celej dĺžke. Keď výtrusy dozrejú, v bunke prudko stúpne tlak, a potom už stačí najslabší podnet, zafúkanie vetra, dopad dažďovej kvapky či zmena vonkajšej teploty, aby bunka praskla a výtrusy doslova vystrelila do okolia, často až do vzdialenosti niekoľkých centimetrov. Jedna plodnica huby má takýchto vreciek aj niekoľkostotisíc. Za normálnych podmienok, ak huba rastie voľne v lese, výtrusy dozrievajú postupne a postupne praskajú aj vrecká. Ak však huba rastie v jaskyni, kde neprší, nefúka vietor a chýba akýkoľvek iný podnet, tlak vo vreckách stúpa, ale nepraskajú. Potom už stačí hoci aj dopad lúča baterky jaskyniara a všetky vrecká doslova explodujú takou intenzitou, že to možno až počuť.

Určovanie spievajúcej huby

Helvella silvicola (Beck) Harmaja (chriapač lesný) Syn.: Otidea silvicola Beck, Winella silvicola (Beck) Nannfeldt.

• Makroznaky: Podľa fotodokumentácie mali čerstvé plodnice medovohnedastú, okrovohnedú, neskôr až purpurovohnedú farbu hyménia. Tvar apotécia bol lopatkovitý, so široko rozprestretou hornou časťou, nepravidelne poprehýbanou a s popraskanými okrajmi. Nadol sa plodnica zužovala, pričom hyménium zbiehalo takmer k miestu prirastenia plodnice. Veľkosť apotécia dosahovala až 15 cm. Vonkajší povrch apotécia prechádzal v báze do rebrovaného hlúbika, pričom jeho farba bola bledá, krémová až krémovohnedastá.


• Mikroznaky: Hyménium pozostávalo z vreciek a parafýz. Vrecká osemvýtrusné, 180–200 μm dlhé, priemer 16–20 μm, pripojenie pleurorhynch. Parafýzy priame, ku koncu postupne hrubnúce, s priemerom 4–5 μm. Výtrusy hladké, široko oválne, nie elipsoidné, s jednou veľkou gutulou a na koncoch s niekoľkými menšími zrnkami, mali rozmery 21,5–24/13–15 μm. Vonkajšie excipulum, nerovnako hrubé, bolo vytvorené z hyalinných valcovitých buniek ukončených kyjakovitými bunkami.


• Porovnanie so znakmi typu: Druh je vzácny a možno ho nájsť v ihličnatom lese, najmä medzi smrekmi. Dorastá do 6, maximálne 8 cm. Plodnice sú prisadlé, iba s náznakom hlúbika. Tvar plodnice je uškovitý, farba okrovo hnedá, v dospelosti tmavo purpurovohnedá, zvonka belavá, krémová až krémovohnedastá.
  

  Nájdené plodnice boli podstatne väčšie a mali bledšie sfarbenie, spôsobené pravdepodobne nedostatkom svetla. Podobne aj hlúbik bol výraznejší a výraznejšie bolo aj jeho rebrovanie. Mikroznaky odpovedajú typu.



• Zvukové efekty pri vymršťovaní zrelých výtrusov – tento efekt nie e v literatúre známy. Pre objektivizáciu je potrebné zaznamenať súčasne obraz i zvuk plodnice na elektronické médium.