K pojmu trvalo udržateľný rozvoj
Napĺňa ma beznádejou, keď počúvam kolegov ekológov opakovane používať termín trvalo udržateľný rozvoj. V inom ako zrejme len ekologickom kontexte si od tohto slovného spojenia odvykáme (ak neberiem do úvahy politikov a nedôsledných žurnalistov). Keby sme chceli byť puristi, muselo by nám byť jasné, že v horizonte dlhodobosti budeme všetci bezpochyby mŕtvi. Trvalé zrejme nebude nič, možno ako pred veľkým treskom. Ibaže by sme trvalosť relativizovali na dĺžku volebného obdobia. Z trvalosti tohto typu môže (musí) žiť politika, môže ekonómia, možno aj architektúra, ale nesmie ekológia. Trvalosť je zrejme ešte viac ako dlhodobosť. Rozvoj je spojený s pribúdaním, čo je ťažko kombinovateľné s trvalosťou. Je táto predstava trvalosti horizontom nášho posledného súdu, večnosti vôbec, alebo okamihom, keď skončí Brahmov sen?
TUR je politický fetiš. Keď sa tak volá politický program, nemusia si to osvojiť odborníci. Pojem v sebe skrýva dvojnásobné contradictio in adjecto. Pojem TUR bol svojho času potrebný ako iniciačný, ale určite sa prežil.
Extenzívny rozvoj systémov má hranice (aj keď Meadowsovci revidovali pôvodné hranice rastu), intenzifikácia dovnútra sa tiež vyčerpá – filozofiu a stratégiu faktoru štyri, prípadne desať nebude možné reálne zvyšovať. Trvalá udržateľnosť rozvoja je technokratická floskula naisbittovského typu, spotrebúvajme bez váhania, nové zdroje určite nájdeme.
Hovorme radšej o udržateľnosti života, o udržateľnom živote. Dokonca aj udržateľnosť života má zmysel len vtedy, ak hovoríme o ľudskom živote. Udržať biologický život bez ľudskej účasti znamená život bez prítomnosti vedomia. To by mohlo mať zmysel len pri nádeji, že nová forma vedomia vznikne v budúcnosti, alebo že akási existuje nad nami. Literárne je téma spracovaná napríklad v Galapágoch K. Vonneguta. Udržateľnosť života môže mať rozvojové súvislosti, ale môže fungovať aj pri nulovom raste alebo i poklese.
Hra na trvalo udržateľný rozvoj začína byť nebezpečná, ak si ekológovia osvoja politické slogany namemorované v minulosti, keď boli aspoň zdanlivo „pokrokové“. Politici majú potom svoje argumenty akoby odborne legalizované. Zaraďme trvalo udržateľný rozvoj tam, kam patrí. Do výpredaja hypermarketov ideí slúžiacich lacnej politike.
Ke stažení
- Článek ve formátu PDF [327,51 kB]