Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Nezvyčajný vírus v strednej Európe

 |  5. 11. 2002
 |  Vesmír 81, 608, 2002/11

V auguste a septembri 2001 našli vo viedenskej zoologickej záhrade viacero chorých a uhynutých drozdov a sov. Zakrátko pozorovali úhyn lastovičiek v hornom Rakúsku, ktoré je od Viedne vzdialené 200 km. Patologické a imunologické nálezy naznačili podobnosť s infekciou spôsobenou vírusom západného Nílu (West Nile virus – WNV), ktorý sa pred štyrmi rokmi prekvapivo vyskytol v New Yorku a v súčasnosti sa nebezpečne šíri po USA (pozri Vesmír 78, 432, 1999/8).

Vzorky z uhynutých vtákov umožnili laboratórnu detekciu mikroorganizmu, ako aj jeho podrobnejšiu genetickú analýzu. Najprv sa vo vzorkách neúspešné pátralo po víruse západného Nílu. Potom odborníci upriamili pozornosť na celú čeľaď flavivírusov. Časť vírusového genómu pomnožili pomocou polymerázovej reťazovej reakcie. Určili poradie nukleotidov vybranej časti vírusového genómu. Z porovnania nukleotidových sekvencií s inými vírusmi a z fylogenetickej analýzy prekvapujúco vyplynulo, že záhadný úhyn vtáčej populácie spôsobil menej známy Usutu vírus (USUV), ktorý, podobne ako WNV a vírus japonskej encefalitídy známy v humánnej medicíne, patrí do čeľade flavivírusov (Emerging Infectious Diseases 8, 652–659, 2002). Obzvlášť znepokojuje skutočnosť, že „domovom“ USUV je Afrika a nikdy predtým nebol identifikovaný mimo tropickej a subtropickej časti tohto kontinentu. Výskyt USUV v stredoeurópskom regióne odborníkov značne znepokojuje.

Pripomeňme, že tento vírus bol prvýkrát izolovaný z komárov (moskytov) v južnej Afrike r. 1959 a pomenovali ho podľa rieky v Swazilsku. Neskôr ho sporadicky izolovali z moskytov a vtákov, vždy však iba na africkom kontinente. Doteraz sú známe len dva prípady výskytu u iných druhov – išlo o istý druh afrických potkanov a človeka, sprevádzané horúčkou a vyrážkami, bez smrteľných následkov. Úhyn vtákov však signalizuje, že USUV je patogénny pre časť vtáčej populácie.

Podľa hypotetických úvah mohol byť zavlečený do našej geografickej oblasti migrujúcimi lastovičkami alebo inými sťahovavými vtákmi. Špekuluje sa tiež o tom, či príčinou rozšírenia USUV do strednej Európy nie je globálne otepľovanie. Vírus sa už zrejme v našej oblasti „udomácňuje“, lebo aj retrospektívne analýzy vzoriek z r. 2000 potvrdili jeho prítomnosť. Presnejší priamy dôkaz o príčine výskytu nezvyčajného vírusu v Európe zatiaľ neexistuje.

Epidemiológovia pochopiteľne bijú na poplach. Odôvodnene požadujú, aby sa urýchlene začal monitorovať výskyt vzácnejších nebezpečných flavivírusov na európskom kontinente. Podobný program už spustili v USA hneď potom, čo r. 1999 zaznamenali výskyt vírusu západného Nílu v New Yorku. Hoci doteraz nie sú známe smrteľné ochorenia ľudí ani cicavcov spôsobené USUV, vždy je užitočné poznať epidemiologickú situáciu menej známych vírusových nákaz. Varovné sú však účinky tohto vírusu v prípade vtákov. Nedá sa vylúčiť, že nezvyčajný vírus spôsobí v novom prostredí nečakané problémy.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Virologie

O autorovi

Štefan Vilček

Prof. Ing. Štefan Vilček, DrSc., (*1950) vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Zaoberá sa detekciou a charakterizáciou vírusov na genetickej úrovni. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat a venuje sa aj molekulárnej epizootológii. Teraz pracuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach. vyštudoval chémiu na ČVUT v Prahe. Zaoberá sa detekciou a charakterizáciou vírusov na genetickej úrovni. Vyvinul viaceré PCR testy na diagnostiku infekčných chorôb hospodárskych zvierat a venuje sa aj molekulárnej epizootológii. Teraz pracuje na Univerzite veterinárskeho lekárstva a farmácie v Košiciach.

Doporučujeme

Jak si delfíni ucpávají uši

Jak si delfíni ucpávají uši audio

Jaroslav Petr  |  17. 12. 2017
Hluk v mořích a oceánech produkovaný člověkem ohrožuje kytovce. Může je dočasně ohlušit nebo jim trvale poškodit sluch. Nově objevený fenomén by...
Tajemná sůva šumavská

Tajemná sůva šumavská

Jan Andreska  |  17. 12. 2017
Byl vyhuben a vrátil se. Na Šumavu lidskou snahou a do Beskyd vlastním přičiněním. Puštík bělavý teď žije opět s námi, ale ohrožení trvá.
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné