Nezvyčajný vírus v strednej Európe

V auguste a septembri 2001 našli vo viedenskej zoologickej záhrade viacero chorých a uhynutých drozdov a sov. Zakrátko pozorovali úhyn lastovičiek v hornom Rakúsku, ktoré je od Viedne vzdialené 200 km. Patologické a imunologické nálezy naznačili podobnosť s infekciou spôsobenou vírusom západného Nílu (West Nile virus – WNV), ktorý sa pred štyrmi rokmi prekvapivo vyskytol v New Yorku a v súčasnosti sa nebezpečne šíri po USA (pozri Vesmír 78, 432, 1999/8).

Vzorky z uhynutých vtákov umožnili laboratórnu detekciu mikroorganizmu, ako aj jeho podrobnejšiu genetickú analýzu. Najprv sa vo vzorkách neúspešné pátralo po víruse západného Nílu. Potom odborníci upriamili pozornosť na celú čeľaď flavivírusov. Časť vírusového genómu pomnožili pomocou polymerázovej reťazovej reakcie. Určili poradie nukleotidov vybranej časti vírusového genómu. Z porovnania nukleotidových sekvencií s inými vírusmi a z fylogenetickej analýzy prekvapujúco vyplynulo, že záhadný úhyn vtáčej populácie spôsobil menej známy Usutu vírus (USUV), ktorý, podobne ako WNV a vírus japonskej encefalitídy známy v humánnej medicíne, patrí do čeľade flavivírusov (Emerging Infectious Diseases 8, 652–659, 2002). Obzvlášť znepokojuje skutočnosť, že „domovom“ USUV je Afrika a nikdy predtým nebol identifikovaný mimo tropickej a subtropickej časti tohto kontinentu. Výskyt USUV v stredoeurópskom regióne odborníkov značne znepokojuje.

Pripomeňme, že tento vírus bol prvýkrát izolovaný z komárov (moskytov) v južnej Afrike r. 1959 a pomenovali ho podľa rieky v Swazilsku. Neskôr ho sporadicky izolovali z moskytov a vtákov, vždy však iba na africkom kontinente. Doteraz sú známe len dva prípady výskytu u iných druhov – išlo o istý druh afrických potkanov a človeka, sprevádzané horúčkou a vyrážkami, bez smrteľných následkov. Úhyn vtákov však signalizuje, že USUV je patogénny pre časť vtáčej populácie.

Podľa hypotetických úvah mohol byť zavlečený do našej geografickej oblasti migrujúcimi lastovičkami alebo inými sťahovavými vtákmi. Špekuluje sa tiež o tom, či príčinou rozšírenia USUV do strednej Európy nie je globálne otepľovanie. Vírus sa už zrejme v našej oblasti „udomácňuje“, lebo aj retrospektívne analýzy vzoriek z r. 2000 potvrdili jeho prítomnosť. Presnejší priamy dôkaz o príčine výskytu nezvyčajného vírusu v Európe zatiaľ neexistuje.

Epidemiológovia pochopiteľne bijú na poplach. Odôvodnene požadujú, aby sa urýchlene začal monitorovať výskyt vzácnejších nebezpečných flavivírusov na európskom kontinente. Podobný program už spustili v USA hneď potom, čo r. 1999 zaznamenali výskyt vírusu západného Nílu v New Yorku. Hoci doteraz nie sú známe smrteľné ochorenia ľudí ani cicavcov spôsobené USUV, vždy je užitočné poznať epidemiologickú situáciu menej známych vírusových nákaz. Varovné sú však účinky tohto vírusu v prípade vtákov. Nedá sa vylúčiť, že nezvyčajný vírus spôsobí v novom prostredí nečakané problémy.