Vesmírná školaVesmírná školaVesmírná školaVesmírná školaVesmírná školaVesmírná škola

Aktuální číslo:

2024/12

Téma měsíce:

Expedice

Obálka čísla

Sociálne determinanty zdravia

Rozdielny vývoj v Českej a Slovenskej republike
 |  5. 12. 2001
 |  Vesmír 80, 683, 2001/12

Investícia do zdravia už nie je otázkou voľby, je to sociálny a ekonomický imperatív a investícia do ďalšieho rozvoja. Súčasní politici budú súdení podľa zdravia a prosperity ďalších generácií. Máme morálnu a sociálnu zodpovednosť nezlyhať.

Voľne podľa The Verona Challenge, WHO

V posledných rokoch sa hromadia správy potvrdzujúce rozhodujúcu úlohu sociálnych faktorov z hľadiska zdravia jedincov i celej populácie. Ide o rozsiahle dlhodobé, štatisticky excelentne spracované štúdie. Nekonfliktné rozdelenie Česko-Slovenska, ktoré sa týkalo 15 miliónov ľudí, poskytuje až nečakane preukazné údaje o vplyve socioekonomických faktorov na zdravie obyvateľstva. Počas existencie spoločného štátu boli v období 1970–1993 hodnoty strednej dĺžky života mužov v ČR i SR veľmi podobné, u žien dokonca takmer rovnaké. Po rozdelení ČSFR sa však situácia prekvapivo zmenila.

Rozdielny vývoj strednej dĺžky života mužov v západnej a východnej časti rozdelenej republiky vidno na obr. 1. V ČR začala stúpať krivka tohto ukazovateľa hneď po páde totalitného systému a rast pokračoval lineárne aj po rozdelení ČSFR. V r. 2000 dosiahla dolnú hranicu dĺžky života mužov v Európskej únii. V SR sa zaznamenal po rozdelení štátu iba mierny rast a neskôr takmer stagnácia, takže v súčasnosti je dĺžka života mužov nižšia nielen ako v ČR (viac ako o 2,5 roka), ale dokonca ako v Poľsku [1].

Známe sú aj hlavné priame príčiny takéhoto rozdielneho vývoja. ČR má veľmi nízku dojčenskú úmrtnosť, prakticky rovnakú ako štáty EÚ. V SR má tento ukazovateľ o niečo vyššiu hodnotu, ale pretože paralelne klesá v ČR i v SR, nemôže podstatne prispievať k rozdielom v strednej dĺžke života. Hlavnou príčinou je rozdielny trend v predčasnej úmrtnosti na dve ochorenia, ktoré usmrcujú v oboch štátoch asi štyri pätiny obyvateľstva – choroby srdcovo-cievneho systému a nádorové ochorenia. Podstatne výraznejšie poklesla úmrtnosť na srdcovo-cievne ochorenia v ČR, i keď aj v SR je pokles kardio-vaskulárnej mortality mužov signifikantný (obr. 2). Ďalším dôvodom je zreteľný pokles onkologickej úmrtnosti v ČR, zatiaľ čo v SR hodnota tohto ukazovateľa stagnuje (obr. 3). Včasná úmrtnosť mužov na zhubné nádory bola v SR r. 1999 rovnaká ako r. 1993. Pretože vo väčšine európskych štátov onkologická úmrtnosť klesá, dosahuje v súčasnosti Slovensko spoločne s Maďarskom najvyššie hodnoty v Európe. Menšou mierou prispieva k  nepriaznivému vývoju dĺžky života mužov v SR aj vyššia úmrtnosť z externých príčin, na choroby zažívacieho systému, najmä na cirhózu pečene.

Väčšina verejnosti sa asi domnieva, že najvýznamnejším faktorom zapríčiňujúcim rozdiely medzi ČR a SR je rozdielna úroveň zdravotníckej starostlivosti. V oboch krajinách sa zlepšila vybavenosť modernou zdravotníckou technikou a podstatne sa zlepšila dostupnosť súčasných farmák na liečbu chorôb srdcovo-cievneho systému a zhubných nádorov. Intenzívnejší kontakt ČR so Západom umožnil rýchly prenos informácií, diagnostických i liečebných postupov. Výkony invazívnej kardiológie sa v ČR zvyšovali každoročne asi o 40 % a v súčasnosti dosahujú západoeurópsky priemer. Vplyv lekárskej starostlivosti sa výraznejšie prejavuje u obyvateľstva vyššieho veku, a preto neprekvapuje, že vo vývoji kardio-vaskulárnej mortality v populácii nad 64 rokov boli značné rozdiely: v ČR nastal u mužov i žien plynulý a vysoko signifikantný pokles, zatiaľ čo v SR bola tendencia opačná. V súčasnosti je kardio-vaskulárna mortalita mužov i žien nad 64 rokov v SR vyššia ako r. 1993 [1].

Bez toho, žeby sme podceňovali vplyv lekárskej starostlivosti, sa však domnievame, že ešte významnejším faktorom rozdielneho vývoja v ČR a SR sú značné rozdiely v sociálnych determinantoch zdravia.

Každá krajina má svoju historickú skúsenosť, a tá je pre obyvateľov ČR podstatne priaznivejšia. Už r. 1348 bola založená Karlova univerzita, ktorá je synonymom kvality dodnes. Dodnes vníma citlivý návštevník Prahy jej genia loci vďaka šťastnej kombinácii českej, nemeckej a židovskej kultúry. V ČR boli už v 19. storočí veľmi dobré základné školy a gymnáziá, kým Slováci v rámci Uhorska o ne iba zúfalo, dlho a bezúspešne bojovali. Až po vzniku prvej Československej republiky r. 1918 vznikli na Slovensku vysoké školy a gymnáziá. Vzdelanostná úroveň podmieňuje aj schopnosť adaptácie na rýchlo sa meniace situácie. 20. storočie prinieslo obyvateľom oboch republík nespočetné množstvo zmien: monarchiu, krátke obdobie demokracie, fašizmus, polstoročie „komunizmu“ a návrat k trhovej ekonomike. Obyvatelia ČR, aj vďaka jej geografickej polohe, boli na návrat demokratických pomerov lepšie pripravení. A hoci je politická a ekonomická scéna v ČR ešte stále veľmi vzdialená od ideálu, je lepšia ako v SR.

Sociálny gradient v SR a ČR

Zlé ekonomické a spoločenské pomery ovplyvňujú zdravie človeka po celý život. Najnižšia spoločenská vrstva je vystavená až dvojnásobnému riziku morbidity i mortality v porovnaní s ľuďmi, ktorí sú na najvyšších miestach spoločenského rebríčka [2]. Medzi vrcholom a dnom spoločnosti existuje kontinuálny sociálny a zdravotný gradient. V období socializmu u nás nebol veľký, ale prechod na trhovú ekonomiku situáciu úplne zmenil. Nemám k dispozícii konkrétne čísla, ale zdá sa, že rozdelenie národného majetku bolo v ČR „spravodlivejšie“ ako v SR. Na Slovensku na jednej strane vyrastajú vilové štvrte typu Beverly Hills a na druhej vznikajú hladové doliny. Za totality si ani najvyšší stranícki funkcionári nedovolili stavať také vily, ako niektorí naši novozbohatlíci a „demokratickí“ politici. Opakom toho je vysoký nárast nezamestnanosti, pribúdajúci bezdomovci a úplne na dne sociálneho rebríčka sú rómske komunity. Výsledkom je nedostatočná výchova a vzdelanie, nárast kriminality, nízka kvalita bývania a problémy so zamestnaním. Takýto sociálny gradient v bývalom socialistickom tábore silnie smerom od západu na východ. Katastrofálne formy nadobudol v Ruskej federácii, kde sú aj jeho zdravotné dôsledky najvýraznejšie [1].

Stres

Dôsledkom nepriaznivých sociálnych podmienok je dlhodobá psychická záťaž – stres, ktorý aktivuje v mozgu rad biochemických reakcií vyvolávajúcich depresiu, úzkosť, beznádej a pod. Dlhodobý stres znižuje aktivitu imunitných systémov a zvyšuje riziko vzniku kardio-vaskulárnej morbidity a mortality. Pôsobenie stresu je pravdepodobne výraznejšie v SR v dôsledku dlhodobej politickej a ekonomickej nestability (napr. extrémne vysokej nezamestnanosti).

Včasné obdobie života

Súdiac podľa výrazne klesajúceho trendu novorodeneckej a dojčenskej úmrtnosti v SR i v ČR je starostlivosť o matku a dieťa na dobrej úrovni. Dlhodobá medzinárodná štúdia ELSPAC dokonca našla podstatne nižšiu prevalenciu fajčenia gravidných matiek v SR i ČR v porovnaní s Anglickom. Problematická je však starostlivosť o deti v rómskych komunitách.

Spoločenská izolácia

Nielen hmotný nedostatok, ale aj mnoho ďalších psychických a sociálnych problémov zvyšuje riziko zdravotných problémov skupiny chudobného obyvateľstva. Do sociálnej izolácie sa dostala v ČR i SR hlavne rómska minorita. Podiel Rómov na celkovom počte obyvateľstva je v SR viac ako trojnásobne vyšší ako v ČR.

Pracovné podmienky

Zdravotný stav jedinca môže výrazne ovplyvniť aj pracovný stres, najmä ak človek nemôže uplatniť svoju kvalifikáciu a schopnosti. Takýto stres výrazne pôsobil v totalitnej spoločnosti, kde o pracovnom zaradení nerozhodovali talent a kvalifikácia, ale stranícka príslušnosť. Návrat k demokracii tento druh stresu do značnej miery odstránil, ale nie v prípade ľudí, ktorí prišli o prácu. Skupina obyvateľov 10–15 rokov pred dôchodkom ťažko nachádza nové zamestnanie. Existenčná situácia ich nakoniec donúti prijať i menej kvalifikované miesto.

Nezamestnanosť

Prechod na trhovú ekonomiku spôsobil v niektorých oblastiach ČR (najmä v severných Čechách a na severnej Morave) a takmer na celom Slovensku s výnimkou Bratislavy vysokú nezamestnanosť (na Slovensku dosahuje miestami až 30 %). V týchto oblastiach sa stáva nezamestnanosť závažným rizikovým faktorom chorobnosti a predčasnej úmrtnosti. Naše staršie údaje to potvrdzujú (obr. 4). Graf veľmi pripomína negatívnu koreláciu, ktorú sme našli medzi dĺžkou života mužov v jednotlivých okresoch SR a podielom mužov s najnižším vzdelaním. Nezamestnanosť spôsobuje nielen finančné, ale aj psychologické problémy a jej negatívny vplyv je v SR oveľa vyšší ako v ČR. Takmer na celom území Slovenska vznikla pracovná neistota, s ktorou je spojený pocit úzkosti, beznádeje a depresie. Prospektívnymi štúdiami sa opakovane zistilo, že tieto psychické stavy zvyšujú riziko vzniku nádorových a kardio-vaskulárnych ochorení [2]. Je to pravdepodobne jeden z kľúčových faktorov spôsobujúcich horší vývoj zdravotného stavu mužskej populácie SR v porovnaní s ČR.

Spoločenská podpora

Spoločenská podpora bola v socialistickom systéme vyššia. Vznik spoločnosti s veľkými majetkovými rozdielmi zhoršil sociálne vzťahy a viedol okrem iného k zvýšeniu kriminality. V tejto oblasti je vývoj v SR a ČR podobný.

Závislosť od alkoholu, nikotínu a drog

Negatívny vplyv týchto látok na zdravotný stav človeka je nepochybný. V SR je tradične vysoká spotreba destilátov, často nekvalitných, resp. vyrábaných ilegálne. V ČR je veľmi vysoká spotreba piva. Spotreba vína je v oboch republikách podobná. Z hľadiska zdravotného stavu je zrejme najnebezpečnejšia pravidelná a vysoká konzumácia destilátov. Úmrtnosť na cirhózu pečene je v SR takmer dvojnásobne vyššia ako v ČR. Prevalencia fajčenia je v oboch krajinách podobná, najvyššia je u rómskej minority. Počet nakúpených cigariet je v súčasnosti vyšší v SR, ale v dôsledku pašovania nie sú oficiálne štatistické údaje úplne vierohodné. Drogová scéna je pravdepodobne v ČR následkom väčšieho kontaktu so Západom horšia ako v SR, s výnimkou Bratislavy.

Zloženie stravy

Podľa údajov z databázy FAOSTAT [3] bola v období 1993–1998 v SR signifikantne vyššia spotreba živočíšnych tukov a vajíčok a naopak nižšia spotreba mlieka, rastlinných olejov a dovážaného ovocia v porovnaní s ČR. Zásobovanie obyvateľov ČR ochrannými antioxidačne pôsobiacimi faktormi sa pravdepodobne preto v posledných rokoch zlepšilo viac ako v SR. Príčinou rozdielneho trendu je zrejme o niečo lepšia ekonomická situácia v ČR, v dôsledku čoho ľudia dávajú prednosť čerstvým a biologicky kvalitnejším potravinám. Je známe, že oxidačný stres, spôsobený nerovnováhou medzi (nízkym) príjmom antioxidantov a (vysokou) spotrebou cigariet a alkoholu (najmä destilátov) hrá významnú úlohu pri vzniku srdcovo-cievnych i nádorových ochorení.

Doprava

Za prospešné z hľadiska zdravotného stavu obyvateľstva sa pokladá obmedzenie individuálnej automobilovej prepravy a rozvoj hromadnej dopravy, podpora chodcov a bicyklistov. V tejto oblasti asi niet rozdielu medzi ČR a SR. V oboch krajinách sa nástupom trhovej ekonomiky počet osobných automobilov podstatne zvýšil a až v posledných rokoch sa kladie dôraz na rozšírenie peších zón.

Sociálny kapitál

Americký politológ a sociológ Robert Putnam zdôrazňuje význam sociálneho kapitálu pre kvalitu ľudského života a zdravia. Sociálny kapitál zahrňuje všetkých desať faktorov, ktorými sme sa zoberali, a zdôrazňuje pozitívny vplyv sociálnej solidarity medzi všetkými členmi multietnickej spoločnosti a naopak silný negatívny vplyv sociálnej izolácie. Sociálny kapitál je pravdepodobne v dôsledku vyššej kultúrnej úrovne, vzdelanosti a väčšej etnickej homogénnosti vyšší v ČR ako v SR. Je však zaujímavé, že rozdiely v zdravotnom stave sa prejavili iba u mužskej populácie. Rozdiely v strednej dĺžke života i v špecifickej úmrtnosti žien sú medzi ČR a SR minimálne. Podľa údajov z r. 2000 je rozdiel v dĺžke života žien v ČR a SR iba jeden rok. Ak uvážime, že takmer 20 % ženskej populácie Slovenska tvoria Maďarky a Rómky, ktorých dĺžka života je kratšia (odhaduje sa, že v prípade rómskych žien až o 17 rokov), zdravotný stav obyvateliek SR je prinajmenšom rovnaký, alebo dokonca lepší ako ženskej časti populácie ČR. Včasná úmrtnosť žien v SR na viacero ochorení (rakovinu celkovo, rakovinu pľúc a prsníka, z externých príčin a z dôvodu samovraždy) je nižšia ako v ČR.

Na rozdelenie ČSFR sa môžeme pozerať ako na veľký historický experiment, pri ktorom ide o premenu totalitného systému na demokratický ústavný systém v dvoch geneticky blízkych spoločenstvách s rozdielnym sociálnym kapitálom. Odraz týchto premien na vývoj zdravotného stavu by si zaslúžil široko koncipovaný sociologicko-zdravotnícky výskum. o

Literatura

[1] Health for All, Data Base. WHO Regional Office for Europe, Copenhagen. Updated June 2001
[2] Social Determinants of Health. The Solid Facts. Eds. Wilkinson R, Marmot M., WHO, Copenhagen, 1998 (www.who.dk/document/e59555.pdf)
[3] FAOSTAT Nutrition Database, Food and Agriculture Organization, Rome. Updated June 2000

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Medicína

O autorovi

Emil Ginter

RNDr. Emil Ginter, DrSc., (*1931) vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Ústave výživy a Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave sa zaoberal úlohou antioxidantov v prevencii aterosklerózy.

Doporučujeme

Do srdce temnoty

Do srdce temnoty uzamčeno

Ladislav Varadzin, Petr Pokorný  |  2. 12. 2024
Archeologické expedice do severní Afriky tradičně směřovaly k bývalým či stávajícím řekám a jezerům, což téměř dokonale odvádělo pozornost od...
Vzhůru na tropický ostrov

Vzhůru na tropický ostrov

Vojtěch Novotný  |  2. 12. 2024
Výpravy na Novou Guineu mohou mít velmi rozličnou podobu. Někdo zakládá osadu nahých milovníků slunce, jiný slibuje nový ráj na Zemi, objevuje...
Je na obzoru fit pilulka?

Je na obzoru fit pilulka? uzamčeno

Stanislav Rádl  |  2. 12. 2024
U řady onemocnění se nám kromě příslušné medikace od lékaře dostane také doporučení zvýšit svoji fyzickou aktivitu. Lze ji nahradit „zázračnou...