Aktuální číslo:

2025/7

Téma měsíce:

Umění

Obálka čísla

Bezpečnosť údajov v informačných službách

(Vesmír 79, 247, 2000/5)
 |  5. 6. 2000
 |  Vesmír 79, 304, 2000/6

Myslím, že článek obsahuje řadu nepřesných formulací. Nejvíc mě rozhořčila tvrzení:

  1. „Počet písmen a znakov abecedy je vetší ako 160. Preto minimálna dĺžka registra na ich kódovanie je n = 8.“
  2. Najširšie použitie má medzinárodný osembitový kód pre spracovanie a výmenu informácií EBCDIC.

ad 1) Pokud vím, tak rozhodně ani česká, ani slovenská abeceda nedisponuje 160 znaky (v kódových stránkách jsou i řídící kódy pro ovládání HW a semigrafické symboly). Pokud by tvrzení mělo zahrnovat celý svět (tj. arabštinu, hebrejštinu, azbuku, japonštinu), tak se mi zase 160 znaků zná dost málo.

ad 2) Kód EBCDIC se používá v podstatě jen na velkých sálových počítačích IBM a jejich klonech (EC 1026).

Celý ostatní počítačový svět vychází z kódování ASCII (American Standard Code for Information Interchange). Ten pro kódování znaku používá 7 bitů v základní sadě (jen písmena římské abecedy). Rozšířená část (8 bitů, znaky s hodnotou 128–255) se používá pro různá národní prostředí (Microsoft – CP852, MS WIN 1250 pro češtinu), různé počítačové platformy (UNIX, znakové sady ISO 8859).

Ze základní znakové sady ASCII vychází i kódování UNICODE, které je 16bitové, použité např. v jazyku JAVA. Tedy i celý internetovský svět vychází z kódování ASCII, nikoli z EBCDIC.


Odpověď autora:

V článku hovorím, že ochrane údajov je venovaná pozornosť na úrovni, ktorá je daná ich dôležitosťou alebo výnosnosťou. V civilnom sektore sú to hlavne banky, ktoré majú dlhodobé skúsenosti v tejto oblasti. Preto som sa historicky vrátil ku kódu EBCDIC (a dokonca k dnes už neexistujúcemu DKOI, zomrelému s RVHP), ktorý bol vytvorený pre prax hromadného spracovania údajov. Vychádzal z dielne IBM pôvodne pre prácu s 80stĺpcovými diernymi štítkami s 12 dierovacími miestami. Pri 44 grafických znakoch, 40 plus 4 riadiacich znakoch, 16 znakoch číslicových, povinnej rezervy, nie je možné vtesnať do 7bitového kódovania ďalších 52 písmen anglickej abecedy (netreba ešte iné abecedy). Súhlasím s autorom, že formulácia nie je presná. Veta by mala znieť v presmyčke: „Počet písmen abecedy a znakov je väčší ako 160.“

8bitové kódovanie potom vďaka značnej rezerve umožnilo implantovať aj písmená z národnej abecedy európskych krajín. Tak vychádzajúc z horeuvedenej bázy vznikol aj vtedajší KOI – 8čs.

Súhlasím s autorom, že vývoj ide cez ASCII kódovanie. Dokonca poviem, že razantne. Tu ale uvediem (pozri Microsoft MS – DOS User’s Guide and Reference, Microsoft, 1991 a novšie vydania), že: pôvodné ASCII obsahovalo 128 kódov, ktoré zahrňovali anglickú abecedu, interpunkciu a znaky, kontrolné znaky. V súčasnosti najviac systémov rozoznáva 256 kódov: pôvodné 128kódové ASCII plus 128 kódov, nazvané rozšírený súbor. Ten obsahuje písmená len európskych abecied (vrátane špecifických písmen slovenskej a českej – J. L.), grafické znaky, vedecké znaky. Nástup grafiky a vôbec multimediálnych dokumentov samozrejme posúva kódovania v tejto oblasti ďalej. Ale to by bolo zrejme na rozbory omnoho hlbšie, než aké si kládol môj článok.

Jozef Lipták

(Jozef.Liptak@fphil.uniba.sk)

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Počítače, internet

O autorovi

Richard Wiener

Doporučujeme

Najít své těžiště kontroly

Najít své těžiště kontroly uzamčeno

„Svobodu, nebo smrt je návod, jak vyhrát bitvu, ale zároveň recept na rozchod,“ říká bývalý hlavní armádní psychiatr Jan Vevera. Faktory, které...
Věstonická superstar

Věstonická superstar video

Soška tělnaté ženy z ústředního tábořiště lovců mamutů u dnešních Dolních Věstonic pod Pálavou je jistě nejznámějším archeologickým nálezem...
K čemu je umění?

K čemu je umění? uzamčeno

Petr Tureček  |  7. 7. 2025
Výstižná teorie lidské evoluce by měla nabídnout vysvětlení, proč trávíme tolik času zdánlivě zbytečnými činnostmi. Proč, jako například lvi,...