Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Nižšia rýchlosť mutácií na chromozóme X

 |  5. 6. 1997
 |  Vesmír 76, 356, 1997/6

Väčšina chromozómov v genóme každého cicavca je prítomná v dvoch exemplároch – jeden je zdedený od matky a druhý od otca. Tieto chromozómy sa nazývajú autozómami. Výnimkou sú pohlavné chromozómy. U samíc sú prítomné dva exempláre chromozómu označovaného X, u samcov však dva rôzne chromozómy X a Y. Táto skutočnosť je dôležitá pre dedičnosť pohlavia, prináša však ešte jeden dôsledok: Zhubné následky škodlivých mutácií, ku ktorým dôjde na niektorom z autozómov, môžu byť kompenzované druhým, nepoškodeným exemplárom príslušného autozómu. Pokiaľ sa však vyskytne škodlivá mutácia na chromozóme X u samca, nie je prítomný ďalší chromozóm, ktorý by poškodený exemplár zastúpil. Škodlivé mutácie chromozómu X sú preto zvlášť nebezpečné, a tak neprekvapí, že sa na chromozóme X vyskytujú zriedkavejšie než na autozómoch.

Britskí autori porovnávali množstvo neutrálnych mutácií (mutácie, ktoré nepredstavujú pre svojho nositeľa ani výhodu, ani nevýhodu) na autozómoch a na chromozóme X hlodavcov. Zistili, že aj počet neutrálnych mutácií je na chromozóme X nižší ako na autozómoch. Tento fakt však nemožno vysvetliť spomínaným väčším selekčným tlakom proti škodlivým mutáciám na chromozóme X. Najjednoduchším vysvetlením by bolo predpokladať pomalšiu rýchlosť vzniku mutácií na chromozóme X v porovnaní s autozómami. (Nature 386, 388, 1997)

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Biologie
RUBRIKA: Aktuality

O autorovi

Eduard Kelemen

RNDr. Eduard Kelemen Ph.D. (*1976) vyštudoval PřF UK v Prahe. Doktorát získal na Newyorskej štátnej univerzite v Brooklyne, kde v súčasnosti pôsobí. Zaoberá sa neurofyziológiou.

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...