Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Prečo nás bolí hlava?

 |  5. 2. 1997
 |  Vesmír 76, 78, 1997/2

Príčiny vzniku úporných bolestí hlavy, migrény, ešte stále celkom nepoznáme. Zdá sa však, že táto choroba nejako súvisí s biologickými rytmami a so striedaním svetla a tmy. Počas noci, teda vo tme, sa v epifýze (časti medzimozgu, šišinke), ale aj v sietnici oka a zažívacom ústrojenstve človeka vytvára vo zvýšenej miere neurohormón melatonín. Koncentrácia melatonínu v ľudskej krvi je preto v noci omnoho vyššia ako vo dne. Melatonín riadi denné biologické rytmy človeka – má vplyv napr. na kolísanie telesnej teploty či krvného tlaku v priebehu dňa a noci. Zdá sa, že jeho tvorba by mohla súvisieť i s kŕčovými bolesťami hlavy.

V krvi pacientov trpiacich bolesťami hlavy je totiž omnoho menej melatonínu ako v krvi zdravých ľudí. Navyše u chorých osôb množstvo melatonínu v priebehu dňa a noci nekolíše tak výrazne ako u zdravých osôb. Možno práve preto ľudia trpiaci migrénou nachádzajú úľavu v tichu zatemnenej miestnosti a spánku. Zrejme sa za týchto okolností v ich tele vytvára viac melatonínu, čo napomáha obnoviť normálny stav organizmu.

U desiatich žien trpiacich migrénani a deviatich zdravých stanovovali obsah melatonínu v priebehu menštruačného cyklu. Počas celého tohoto obdobia obsahoval moč žien trpiacich migrénami významne menej melatonínu ako moč zdravých žien. Zatiaľ čo u zdravých žien obsah tejto látky v priebehu cyklu výrazne stúpal (od folikulárnej do luteálnej fázy), u pacientek s migrénami sa rozdiely v obsahu melatonínu v rôznych fázach cyklu nezistili. Aj u ďalších pacientov trpiacich boesťami hlavy bolo namerané znížené množstvo močom vylučovaného melatonínu. Počas záchvatu bolesti sa dokonce vylučovalo ešte menej melatonínu ako inokedy.

Melatonín je zrejme dôležitou látkou, nevyhnutnou pre normálne fungovanie zdravého organizmu. Ukazuje sa, že jeho nedostatok má spojitosť aj s mnohými ďalšími chorobami. Je preto celkom prijateľné vysvetlenie, že oba javy – bolesti hlavy a zmeny vo vylučovaní melatonínu – navzájom úzko súvisia. V niektorých lekárňach sa už teraz predávajú (i bez lekárskeho predpisu) prípravky s obsahom melatonínu, podobne ako rôzne vitamíny či stopové prvky. Možno doplnenie melatonínu u osôb, ktoré ho majú primálo, pomôže predchádzať aj takým závažných nemociam, akými sú nádorové a iné civilizačné choroby.

Literatura

Brun J. a kol., 1995: Cephalalgia 15: 136–139
Leone M. a kol., 1995: Cephalalgia 15: 224–229
OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie

O autorovi

Gabriel Hocman

RNDr. Gabriel Hocman, CSc., (*1936) vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Vo Výskumnom ústave preventívneho lekárstva sa zaoberá prevenciou nádorových chorôb.

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...