Aktuální číslo:

2025/9

Téma měsíce:

Cyklus

Obálka čísla

Prečo nás bolí hlava?

 |  5. 2. 1997
 |  Vesmír 76, 78, 1997/2

Príčiny vzniku úporných bolestí hlavy, migrény, ešte stále celkom nepoznáme. Zdá sa však, že táto choroba nejako súvisí s biologickými rytmami a so striedaním svetla a tmy. Počas noci, teda vo tme, sa v epifýze (časti medzimozgu, šišinke), ale aj v sietnici oka a zažívacom ústrojenstve človeka vytvára vo zvýšenej miere neurohormón melatonín. Koncentrácia melatonínu v ľudskej krvi je preto v noci omnoho vyššia ako vo dne. Melatonín riadi denné biologické rytmy človeka – má vplyv napr. na kolísanie telesnej teploty či krvného tlaku v priebehu dňa a noci. Zdá sa, že jeho tvorba by mohla súvisieť i s kŕčovými bolesťami hlavy.

V krvi pacientov trpiacich bolesťami hlavy je totiž omnoho menej melatonínu ako v krvi zdravých ľudí. Navyše u chorých osôb množstvo melatonínu v priebehu dňa a noci nekolíše tak výrazne ako u zdravých osôb. Možno práve preto ľudia trpiaci migrénou nachádzajú úľavu v tichu zatemnenej miestnosti a spánku. Zrejme sa za týchto okolností v ich tele vytvára viac melatonínu, čo napomáha obnoviť normálny stav organizmu.

U desiatich žien trpiacich migrénani a deviatich zdravých stanovovali obsah melatonínu v priebehu menštruačného cyklu. Počas celého tohoto obdobia obsahoval moč žien trpiacich migrénami významne menej melatonínu ako moč zdravých žien. Zatiaľ čo u zdravých žien obsah tejto látky v priebehu cyklu výrazne stúpal (od folikulárnej do luteálnej fázy), u pacientek s migrénami sa rozdiely v obsahu melatonínu v rôznych fázach cyklu nezistili. Aj u ďalších pacientov trpiacich boesťami hlavy bolo namerané znížené množstvo močom vylučovaného melatonínu. Počas záchvatu bolesti sa dokonce vylučovalo ešte menej melatonínu ako inokedy.

Melatonín je zrejme dôležitou látkou, nevyhnutnou pre normálne fungovanie zdravého organizmu. Ukazuje sa, že jeho nedostatok má spojitosť aj s mnohými ďalšími chorobami. Je preto celkom prijateľné vysvetlenie, že oba javy – bolesti hlavy a zmeny vo vylučovaní melatonínu – navzájom úzko súvisia. V niektorých lekárňach sa už teraz predávajú (i bez lekárskeho predpisu) prípravky s obsahom melatonínu, podobne ako rôzne vitamíny či stopové prvky. Možno doplnenie melatonínu u osôb, ktoré ho majú primálo, pomôže predchádzať aj takým závažných nemociam, akými sú nádorové a iné civilizačné choroby.

Literatura

Brun J. a kol., 1995: Cephalalgia 15: 136–139
Leone M. a kol., 1995: Cephalalgia 15: 224–229
OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie

O autorovi

Gabriel Hocman

RNDr. Gabriel Hocman, CSc., (*1936) vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Vo Výskumnom ústave preventívneho lekárstva sa zaoberá prevenciou nádorových chorôb.

Doporučujeme

Hospodářský cyklus: od Velké krize po současnost

Hospodářský cyklus: od Velké krize po současnost

Pavel Potužák  |  1. 9. 2025
Kolísání produkce, zaměstnanosti a inflace provází tržní ekonomiky minimálně od konce průmyslové revoluce. Proč v některých obdobích hospodářství...
Globální eliminace poliovirů očkováním

Globální eliminace poliovirů očkováním uzamčeno

Vladimír Vondrejs  |  1. 9. 2025
Je to už dávno (1960), co jsme u nás jako první na světě oslavili úplné odstranění poliovirů a rotariáni začali uvažovat o velké investici...
Do nitra Etny

Do nitra Etny

Lukáš Krmíček  |  1. 9. 2025
Etna neohrožuje jen zvědavé turisty či blízká lidská osídlení svými erupcemi. Může být nebezpečná i nestabilitou svých sopečných svahů.