Samovrahovia iní?

Čím sa odlišujú samovrahovia od tých z nás, ktorí znášame aj naďalej strasti svojho bytia? Môže mať náchylnosť k samovražde nejaký biochemický základ? Zdá sa, že isté zmeny pôsobenia látky zvanej serotonín v mozgu môžu významne ovplyvniť aj riziko sklonu k samovražde.

Serotonín je látka, pomocou ktorej medzi sebou komunikujú neuróny v mozgu. Niektoré bunky ho produkujú a v miestach na to určených (synapsiách) vylučujú, iné neuróny majú v synapsiách receptory, ktorými serotonín zachytávajú. Výskumníci zistili v mozgu samovrahov zmenenú funkciu tejto látky. Väzba serotonínu na receptory v mozgu bola významne vyššia u samovrahov ako u ľudí, ktorí zomreli prirodzenou smrťou. Zato väzba na presynaptický transportér (látku, ktorá sprevádza serotonín na jeho ceste z vnútra bunky k synapsii) bola u samovrahov výrazne nižšia. Zdá sa teda, že zmena funkcie serotonínu v mozgu môže prispieť ku zvýšeniu rizika spáchania samovraždy. (Brain Res. 688, 121, 1995)