Aktuální číslo:

2020/3

Téma měsíce:

Bod zlomu

Najprirodzenejšie uspávadlo?

 |  5. 11. 1997
 |  Vesmír 76, 629, 1997/11

V epifýze cicavcov, ale aj v sietnici oka či v črevách vzniká látka zvaná melatonín. Jej tvorba významne závisí od dennej doby – v noci sa tejto látky vytvára niekoľkonásobne viac ako za svetla. Predpokladá sa, že vylučovanie melatonínu do krvi je akousi „ručičkou biologických hodín“, ktoré udávajú denný rytmus bdenia a spánku.

Tvorba melatonínu v noci, teda v čase, keď človek spí, poukazuje na možnú súvislosť tejto látky so spánkom a usínaním. Je známy prípad dieťaťa, ktoré trpelo nádorovou chorobou mozgu zasahujúcou aj oblasť epifýzy. Vytváranie melatonínu bolo výrazne potlačené a u dieťaťa sa prejavovala silná nespavosť. Večerné podávanie melatonínu prinavrátilo pacienta do prirodzeného rytmu dňa a noci a umožnilo mu pokojný spánok.

V niektorých rodinách sa vyskytuje veľmi vážny prejav nespavosti spôsobený degeneratívnou mozgovou chorobou, ktorá zasahuje do oblasti hypotalamu. S postupujúcou chorobou klesá obsah melatonínu v krvi, čo prispieva k nedostatku spánku a nepriaznivo ovplyvňuje stav celého tela.

Vyšší vek sa často prejavuje aj poruchami spánku v noci a ospalosťou cez deň. Tieto zmeny sprevádza aj porucha tvorby melatonínu. Podávanie tejto látky dve hodiny pred nočným odpočinkom odstránilo nespavosť a prehĺbilo spánok starších osôb. Ak sa však s podávaním melatonínu prestalo, poruchy spánku sa opäť prejavili.

Aj u mladých ľudí, ktorí majú v krvi menej melatonínu, môže podanie tejto látky vyvolať popoludní či podvečer driemoty, ako aj prehĺbenie popoludňajšieho zdriemnutia. Spánok popoludní môže rozdeliť pracovný deň na dve časti a zvýšiť činorodosť pracovníkov po poobedňajšej sieste.

Na rozdiel od iných látok navodzujúcich spánok, melatonín ako prirodzený prostriedok nevyvoláva na druhý deň po požití ospalosť. Melatonín uľahčuje zaspávanie, predlžuje čas spánku a prehlbuje ho. Prispieva tak ku skutočnému odpočinku organizmu v noci. Keďže melatonín je látkou, ktorá sa tvorí v každom zdravom organizme, teda nie je telu cudzia, možno ho považovať za najprirodzenejší, a pritom veľmi účinný uspávací prostriedok.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie

O autorovi

Gabriel Hocman

RNDr. Gabriel Hocman, CSc., (*1936) vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Vo Výskumnom ústave preventívneho lekárstva sa zaoberá prevenciou nádorových chorôb.

Doporučujeme

Život není jako dřív. A dlouho nebude

Život není jako dřív. A dlouho nebude

Pavel Plevka  |  27. 3. 2020
Kontrolované provedení populace infekcí SARS-CoV-2 tak, aby nebyl zahlcen náš zdravotní systém, bude trvat několik let, během kterých bude třeba...
Uprostřed epidemie – jen doufáme, že děláme věci správně

Uprostřed epidemie – jen doufáme, že děláme věci správně

Julius Lukeš  |  22. 3. 2020
Jedna z klíčových otázek týkajících se pandemie COVID-19: má se vůbec testovat? A pokud ano, jak a kolik lidí? Již v tomto bodě se strategie...
Velcí býložravci a změny klimatu I.

Velcí býložravci a změny klimatu I. uzamčeno

Nepozorovaně ze strany stratégů ochrany přírody, zato s velikým pozdvižením na straně akademické probíhají v ochraně přírody dvě revoluce,...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné