Aktuální číslo:

2018/5

Téma měsíce:

Bolest

Najprirodzenejšie uspávadlo?

 |  5. 11. 1997
 |  Vesmír 76, 629, 1997/11

V epifýze cicavcov, ale aj v sietnici oka či v črevách vzniká látka zvaná melatonín. Jej tvorba významne závisí od dennej doby – v noci sa tejto látky vytvára niekoľkonásobne viac ako za svetla. Predpokladá sa, že vylučovanie melatonínu do krvi je akousi „ručičkou biologických hodín“, ktoré udávajú denný rytmus bdenia a spánku.

Tvorba melatonínu v noci, teda v čase, keď človek spí, poukazuje na možnú súvislosť tejto látky so spánkom a usínaním. Je známy prípad dieťaťa, ktoré trpelo nádorovou chorobou mozgu zasahujúcou aj oblasť epifýzy. Vytváranie melatonínu bolo výrazne potlačené a u dieťaťa sa prejavovala silná nespavosť. Večerné podávanie melatonínu prinavrátilo pacienta do prirodzeného rytmu dňa a noci a umožnilo mu pokojný spánok.

V niektorých rodinách sa vyskytuje veľmi vážny prejav nespavosti spôsobený degeneratívnou mozgovou chorobou, ktorá zasahuje do oblasti hypotalamu. S postupujúcou chorobou klesá obsah melatonínu v krvi, čo prispieva k nedostatku spánku a nepriaznivo ovplyvňuje stav celého tela.

Vyšší vek sa často prejavuje aj poruchami spánku v noci a ospalosťou cez deň. Tieto zmeny sprevádza aj porucha tvorby melatonínu. Podávanie tejto látky dve hodiny pred nočným odpočinkom odstránilo nespavosť a prehĺbilo spánok starších osôb. Ak sa však s podávaním melatonínu prestalo, poruchy spánku sa opäť prejavili.

Aj u mladých ľudí, ktorí majú v krvi menej melatonínu, môže podanie tejto látky vyvolať popoludní či podvečer driemoty, ako aj prehĺbenie popoludňajšieho zdriemnutia. Spánok popoludní môže rozdeliť pracovný deň na dve časti a zvýšiť činorodosť pracovníkov po poobedňajšej sieste.

Na rozdiel od iných látok navodzujúcich spánok, melatonín ako prirodzený prostriedok nevyvoláva na druhý deň po požití ospalosť. Melatonín uľahčuje zaspávanie, predlžuje čas spánku a prehlbuje ho. Prispieva tak ku skutočnému odpočinku organizmu v noci. Keďže melatonín je látkou, ktorá sa tvorí v každom zdravom organizme, teda nie je telu cudzia, možno ho považovať za najprirodzenejší, a pritom veľmi účinný uspávací prostriedok.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie

O autorovi

Gabriel Hocman

RNDr. Gabriel Hocman, CSc., (*1936) vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Vo Výskumnom ústave preventívneho lekárstva sa zaoberá prevenciou nádorových chorôb.

Doporučujeme

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Na Jižní Georgii už potkana nepotkáte

Pavel Pipek  |  12. 5. 2018
Sotva se Novozélanďané pochlubili úspěšnou eradikací myší z Ostrova protinožců (viz Vesmír 97, 264, 2018/5), přišli ochranáři z Jižní Georgie...
Ochota zabíjet

Ochota zabíjet

Marek Janáč  |  2. 5. 2018
My lidé se nevraždíme jen tak. Máme své preference při tom, koho zabít a koho ušetřit. Když už překročíme psaná i nepsaná většinová pravidla...
Antropologie bolesti

Antropologie bolesti

Martin Soukup  |  2. 5. 2018
Bolest má krom jiných hledisek i svůj antropologický rozměr. Z mezikulturního srovnání v historii i v současnosti je evidentní, že bolest je v...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné