Aktuální číslo:

2025/4

Téma měsíce:

Prázdno

Obálka čísla

Najprirodzenejšie uspávadlo?

 |  5. 11. 1997
 |  Vesmír 76, 629, 1997/11

V epifýze cicavcov, ale aj v sietnici oka či v črevách vzniká látka zvaná melatonín. Jej tvorba významne závisí od dennej doby – v noci sa tejto látky vytvára niekoľkonásobne viac ako za svetla. Predpokladá sa, že vylučovanie melatonínu do krvi je akousi „ručičkou biologických hodín“, ktoré udávajú denný rytmus bdenia a spánku.

Tvorba melatonínu v noci, teda v čase, keď človek spí, poukazuje na možnú súvislosť tejto látky so spánkom a usínaním. Je známy prípad dieťaťa, ktoré trpelo nádorovou chorobou mozgu zasahujúcou aj oblasť epifýzy. Vytváranie melatonínu bolo výrazne potlačené a u dieťaťa sa prejavovala silná nespavosť. Večerné podávanie melatonínu prinavrátilo pacienta do prirodzeného rytmu dňa a noci a umožnilo mu pokojný spánok.

V niektorých rodinách sa vyskytuje veľmi vážny prejav nespavosti spôsobený degeneratívnou mozgovou chorobou, ktorá zasahuje do oblasti hypotalamu. S postupujúcou chorobou klesá obsah melatonínu v krvi, čo prispieva k nedostatku spánku a nepriaznivo ovplyvňuje stav celého tela.

Vyšší vek sa často prejavuje aj poruchami spánku v noci a ospalosťou cez deň. Tieto zmeny sprevádza aj porucha tvorby melatonínu. Podávanie tejto látky dve hodiny pred nočným odpočinkom odstránilo nespavosť a prehĺbilo spánok starších osôb. Ak sa však s podávaním melatonínu prestalo, poruchy spánku sa opäť prejavili.

Aj u mladých ľudí, ktorí majú v krvi menej melatonínu, môže podanie tejto látky vyvolať popoludní či podvečer driemoty, ako aj prehĺbenie popoludňajšieho zdriemnutia. Spánok popoludní môže rozdeliť pracovný deň na dve časti a zvýšiť činorodosť pracovníkov po poobedňajšej sieste.

Na rozdiel od iných látok navodzujúcich spánok, melatonín ako prirodzený prostriedok nevyvoláva na druhý deň po požití ospalosť. Melatonín uľahčuje zaspávanie, predlžuje čas spánku a prehlbuje ho. Prispieva tak ku skutočnému odpočinku organizmu v noci. Keďže melatonín je látkou, ktorá sa tvorí v každom zdravom organizme, teda nie je telu cudzia, možno ho považovať za najprirodzenejší, a pritom veľmi účinný uspávací prostriedok.

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Fyziologie

O autorovi

Gabriel Hocman

RNDr. Gabriel Hocman, CSc., (*1936) vyštudoval Prírodovedeckú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave. Vo Výskumnom ústave preventívneho lekárstva sa zaoberá prevenciou nádorových chorôb.

Doporučujeme

Rostliny vyprávějí o lidech

Rostliny vyprávějí o lidech

Ondřej Vrtiška  |  31. 3. 2025
V Súdánu už dva roky zuří krvavá občanská válka. Statisíce lidí zahynuly, miliony jich musely opustit domov. Etnobotanička a archeobotanička Ikram...
O prázdnech v nás

O prázdnech v nás uzamčenovideo

Jan Černý  |  31. 3. 2025
Naše tělo je plné dutin, trubic a kanálků. Malých i velkých. Některé jsou zaplněné, jiné prázdné, další jak kdy. V některých proudí tekutina, v...
Nejúspěšnější gen v evoluci

Nejúspěšnější gen v evoluci

Eduard Kejnovský  |  31. 3. 2025
Dávno před vznikem moderních forem života sváděly boj o přežití jednodušší protoorganismy, z počátku nejspíše „nahé“ replikující se molekuly...