Ako je to s rybami v Gabčíkove?

V siedmom tohoročnom čísle Vesmíru publikoval dr. V. Cílek zaujímavý článok o pôvode druhov v jazere Viktória v Afrike. Dotkol sa v ňom aj problematického vodného diela Gabčíkovo, ktorému pripisuje výskyt „nečekaného množství ryb“. Neviem, odkiaľ autor túto informáciu vzal, uisťujem však jeho i čitateľov, že sa jedná len o ničím nepodloženú špekuláciu. Autor mal zrejme na mysli Čuňovskú zdrž, iný podobný objekt v spomínanom úseku Dunaja nie je. V zdrži je a vždy bude veľmi málo rýb, a to z niekoľkých príčin. Predovšetkým treba zdôrazniť, že sa jedná o  zdrž a nie nádrž. Z limnologického (limnológia – náuka o živých organizmoch v sladkých vodách) hľadiska ide o dva celkom odlišné ekosystémy. Na rozdiel od nádrží a prirodzených jazier, kde sa voda zdrží najmenej niekoľko mesiacov, v zdržiach sa objem vody vymení za niekoľko hodín, maximálne za niekoľko dní. V Čuňovskej zdrži sa voda zdržiava asi 30 – 40 hodín. To je veľmi krátka doba na to, aby sa vytvorili podmienky pre produkciu rias. Okrem toho sú brehy zdrže betónové, takže nemôže byť ani reči o vymývaní živín. Čuňovská zdrž nie je ničím iným ako rozšíreným korytom rieky. Čo sa týka rýb, na základe analógie s rakúskymi zdržami na Dunaji možno oprávnene predpokladať, že ich je v zdrži extrémne málo. Svedčia o tom aj bohaté zásoby bentosu (živočíchov a rastlín viazaných na dno). Je totiž známe, že tam, kde je bentosu málo, je rýb mnoho, a naopak. Aby sme overili tento postulát v Čuňove, chceli sme realizovať echosondážny prieskum ichtyofauny, nenašli sme však pochopenie, ani finančnú podporu. Pán Július Binder, riaditeľ Vodohospodárskej výstavby, túto požiadavku zamietol s poukazom na to, že prieskum by bol tendenčný.

Neočakávané množstvo rýb, ktoré autor článku spomína, sa týka starého koryta Dunaja pod haťou, a to iba v krátkom období niekoľkých mesiacov po prehradení. Hať totiž rybám znemožnila migrovať hore prúdom, tie sa zhromaždili pod ňou a stali sa veľmi ľahkým úlovkom pre každého, kto udržal udicu.

Vo výstavbou postihnutom úseku sa znížil ako počet druhov rýb, tak aj hustota populácií a úlovky. Od prehradenia rieky v októbri 1992 úlovky rýb v úseku Dunaja postihnutom výstavbou sú o 75 % nižšie ako v rokoch 1961 – 1992, teda pred vybudovaním SVD Gabčíkovo. Plne sa potvrdila prognóza vypracovaná pracovníkmi bývalého Ústavu rybárstva a hydrobiológie v Bratislave v roku 1975 a publikovaná v roku 1981, ktorá okrem iného predvídala práve takéto zníženie úlovkov rýb.

Na záver treba dodať, že zázraky sa nedejú ani v prípade Gabčíkova, hoci by si to mnohí „ekológovia“ želali. Situácia je identická s výsledkami zistenými na iných vodných dielach v iných geografických oblastiach. Technokrati sa síce snažia presvedčiť verejnosť o opaku, príroda sa však klamať nedá.