Zbavíme sa olova?

Olovo vyvoláva vážne neurologické poruchy najmä u mladých ľudí. Hromadí sa v tukových tkanivách a telo sa ho zbavuje iba obtiažne. Do životného prostredia uniká, ako je známe, spolu s výfukovými plynmi. Britský vedci zmerali obsah olova v rôznych druhoch zeleniny dopestovanej neďaleko diaľnice smerujúcej do Londýna. Najnižšie hodnoty namerali v šaláte, rajčinách a v kukurici (0,001–0,021 µg·g^–1 čerstvej zeleniny); vyssie v kapuste, špargli (0,02–0,01 µg·g^–1) a v koreňovej zelenine, napr. mrkve, kam sa olovo dostáva priamo z pôdy. Najviac olova obsahovala cibuľa a pór (0,35 µg·g^–1). 40–50 % tohto prvku ,ožno zo zeleniny jednoducho zmyť vodou.

Olovo, ktoré sa už dostalo do otganizmu, možno do určitej miery odstrániť pomocou cesnaku. Experimenty, ktoré mali potvrdiť ochranné účinky cesnaku, sa uskutočnili na sliepkach. Jednel skupine zvierat pridávali do potravy olovo (5 mg na kg telesnej hmotnosti) spolu s cesnakom, druhej skupine rovnaké množstvo olova, ale bez cesnaku. Zvieratá, ktoré dostávali cesnak, mali po skončení experimentu vo svaloch a pečeni (játrech) olova menej. Eště výraznější pokles obsahu tohoto kovu v telách vtákov nastal, keď dostali cesnak až po skončení podávania olova. Autori sa domnievajú, že látky obsiahnuté v cesnaku viažu olovo do chelátového komplexu, kterého sa dokáže organizmus ľahšie zbaviť.