Jadrové elektrárne v Jaslovských Bohuniciach a rakovina

Vo víre neutíchajúcich diskusií o využívaní jadrovej energie poľahky zanikne hlas odborníkov, ktorí síce neplytvajú silnými slovami, ale poctivo a kriticky skúmajú fakty. My čitateľom ponúkame článok zostavený na základe štúdie hodnotiacej vplyv jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach na zdravie obyvateľov žijúcich v jej blízkosti.

Na začiatku sme si položili jednoduchú otázku: Má prítomnosť jadrovej elektrárne vplyv na výskyt rakoviny u obyvateľov regiónu alebo na dĺžku ich života? Na základe porovnania údajov o výskyte rakovinových ochorení v troch okresoch Slovenska v období rokov 1968 – 1990 a údajov o úmrtnosti v jednotlivých obciach okresu Trnava sme dospeli k výsledkom, ktoré nesvedčia o nepriaznivom vplyve jadrovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach na zdravie obyvateľov, a to ani v jej najbližšom okolí.

V prvej časti štúdie sme svoju pozornosť zamerali na výskyt rakovinových ochorení v priebehu rokov 1968 – 1990 v troch slovenských okresoch. Trnavský okres, na území ktorého pracuje od roku 1979 jadrová elektráreň, sme porovnávali s okresmi Nitra a Levice. Tieto tri lokality sme nevybrali náhodou. Podobajú sa navzájom počtom a vekovým zložením obyvateľov, rozlohou, geografickými podmienkami, ako aj spôsobom života občanov, ktorí sú väčšinou poľnohospodármi. Levický región je zaujímavý aj z toho dôvodu, že práve tam, konkrétne v Mochovciach, sa stavia ďalšia slovenská jadrová elektráreň. Nitra je jedným z mála okresov, ktoré nie sú poznačené žiadnou veľkou priemyselnou prevádzkou.

Sledovať vplyv rôznych zložiek životného prostredia na výskyt rakovinových ochorení nie je jednoduché. Je známe, že následky pôsobenia malých dá-vok škodlivín sa vo forme nádorov prejavia až po dlhom čase. Preto sme spracovávali údaje zaznamenané počas pomerne dlhej doby.

Údaje o výskyte rakovinových ochorení sme získali z onkologického registra, ktorý je vedený v Národnom onkologickom ústave v Bratislave. Tento register existuje od roku 1968 a je jedným z najstarších a najdôkladnejších v Európe. Pre naše účely bolo výhodné nerozlišovať jednotlivé druhy nádorov (spracovávali sme 63 rôznych druhov), pretože vyhodnotenie dávok žiarenia pre rôzne tkanivá je prakticky nemožné. Predstavu o počte novohlásených rakovinových ochorení u mužov a žien v jednotlivých okresoch v priebehu sledovaného obdobia čitateľom sprostredkuje graf. Za povšimnutie stojí, že v okrese Trnava, na území ktorého stojí jadrová elektráreň, je výskyt rakoviny ako u mužov, tak aj u žien najnižší a najpomalšie stúpa.

V druhej časti štúdie sme sústredili svoju pozornosť na mortalitu v jednotlivých obciach okresu Trnava. Predpokladali sme, že prípadný nepriaznivý vplyv elektrárne na zdravie obyvateľov by mal za následok zvýšenú úmrtnosť v jej najbližšom okolí. Zvýšenú mortalitu by sme očakávali najmä v obciach, ktoré sa nachádzajú v povodí kanálov a riek odvádzajúcich vodu z elektrárne, alebo v obciach, ktoré ležia v smere prevládajúcich vetrov a sú vystavené rádioaktívnemu spadu.

V tomto prípade sme nezisťovali príčinu úmrtia, lebo tento údaj by mohol byť najľahšie zaťažený chybou. Na základe výsledkov našej analýzy (viď graf) musíme konštatovať, že mortalita v celom okrese Trnava je viac-menej vyrovnaná. Obce, v ktorých je úmrtnosť zvýšená, sú buď príliš malé na to, aby boli údaje v nich zaznamenané štatisticky významné, alebo sú od elektrárne vzdialené a ležia mimo trajektórie vzdušných prúdov.

Záverom možno zhrnúť, že incidencia zhubných nádorov v trnavskom okrese, na území ktorého leží jadrová elektráreň, je jedna z najnižších na Slovensku a vykazuje aj nízky nárast. Mortalita v rámci tohoto okresu je vyrovnaná a medzi jednotlivými lokalitami neexistujú výraznejšie výkyvy. Výsledky štúdie nepotvrdili nepriaznivý vplyv jadrovej elektrárne na obyvateľov.