Aktuální číslo:

2017/12

Téma měsíce:

Kontakty

Fínska skúsenosť s prevenciou srdcovocievnych ochorení

 |  5. 9. 1995
 |  Vesmír 74, 511, 1995/9

Veľkú časť obyvateľov Slovenskej a Českej republiky už v strednom veku ohrozujú chorobné zmeny na srdci a cievach, ktoré sa nakoniec prejavia fatálne ako infarkt srdcového svalu, či mozgová porážka (česky mozková mrtvice). Kardiovaskulárne choroby sa zaraďujú do veľkej skupiny chronických ochorení, ktorých výskyt možno značne obmedziť prevenciou. Ak rozoznáme hlavné rizikové faktory, ktoré vznik chorobných zmien na srdci a cievach urýchľujú, a ak dokážeme ich pôsobenie v populácii zoslabiť, hrozba kardiovaskulárnych ochorení sa zníži.

Spojené štáty americké sa zaradili po 2. svetovej vojne medzi krajiny s najvyššou úmrtnosťou na choroby srdca a ciev. Americké univerzity a medicínske výskumné inštitúty získali od vlády i súkromných nadácií dostatok prostriedkov na dlhodobé štúdie prevádzané na státisícoch ľudí i na veľmi náročné biochemické štúdie prevádzané na laboratórnych zvieratách. Záver týchto výskumov bol jednoznačný: medzi hlavné rizikové faktory srdcovocievnych ochorení patria:

  • vysoký krvný tlak,
  • vysoká hladina cholesterolu v krvnej plazme,
  • fajčenie cigariet.

Podobne ako v USA i v Európe začala po 2. svetovej vojne stúpať úmrtnosť mužov na infarkt srdcového svalu a mozgovú porážku. Epidémia kardiovaskulárnych úmrtí vyvrcholila v šesťdesiatych rokoch vo Fínsku, ktoré získalo neslávne svetové prvenstvo vo výskyte infarktov srdcového svalu – obrázek. Úmrtnosť mužov na infarkty bola v r. 1970 4 – 7násobne vyššia ako v krajinách v oblasti Stredozemného mora. Situácia v niektorých častiach Fínska, menovite v Severnej Karélii, bola taká ťaživá, že zástupcovia tejto východnej provincie susediacej s vtedajším Sovietskym zväzom požiadali v roku 1972 centrálne Fínske orgány o pomoc. Na základe tejto požiadavky vznikol Projekt Severná Karélia, ktorý vďaka vynikajúcej stratégii, založenej na celospoločenskom prístupe k prevencii, na moderných vedeckých poznatkoch a na poznaní špecifickej situácie na ohrozenom území, sa stal vzorovým programom nielen pre celé Fínsko, ale aj pre Svetovú zdravotnícku organizáciu. Ciele projektu boli jasne stanovené: primárnou prevenciou, zmenou životného štýlu znížiť výskyt hlavných kardiovaskulárnych rizikových faktorov a následne zlepšiť celkový zdravotný stav obyvateľstva.

Základné vyšetrenie vybranej vzorky obyvateľov vo veku 30 – 59 rokov v Severnej Karélii a v kontrolnej oblasti Kuopio sa uskutočnilo na jar 1972. Ukázalo sa, že výskyt rizikových faktorov bol u obyvateľov Severnej Karélie extrémne vysoký. Okolo 60 % mužov a žien malo výrazne zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi, približne 40 % mužov a žien malo zreteľne zvýšený diastolický krvný tlak a viac ako polovica mužov fajčila. Autori projektu identifikovali ako hlavnú príčinu veľmi vysokej hladiny cholesterolu v krvi extrémne vysokú spotrebu masla a plnotučného mlieka. V tej dobe rastlinné oleje alebo margaríny používali iba v zlomku fínskych domácností. Naopak, 90 % mužov si v Severnej Karélii denne natieralo na chlieb hrubú vrstvu masla a pilo plnotučné mlieko.

Zdravotnícky pracovníci zahájili veľkú vysvetľovaciu akciu v novinách, rozhlase a televízii. Mliekárenský priemysel sa bránil, potravinársky priemysel prišiel s ponukou kvalitných rastlinných olejov a margarínov a obyvateľstvo, uvedomujúce si hrozbu infarktov, začalo postupne meniť svoje stravovacie zvyklosti – obrázek.

V súčasnej dobe používa maslo ako nátierku na chlieb iba 20 % mužov, ostatní dávajú prednosť margarínom, nátierkam s nízkym obsahom tukov a zmesi masla a rastlinných olejov. Používa sa hlavne kvalitný repkový olej produkovaný fínskym poľnohospodárstvom. Zmena stravovacích zvyklostí sa odrazila veľmi výrazne na hladine cholesterolu v krvi mužov i žien – obrázek. V roku 1970 malo 60 % mužov chorobne zvýšenú hladinu cholesterolu v krvi, po dvadsiatich rokoch podiel mužov s vysokým obsahom cholesterolu klesol na 28 %.

U mužskej časti populácie bola účinná aj protifajčiarska propaganda – počet fajčiarov medzi mužmi stredného veku sa znížil z 52 na 32 %. Treba však priznať, že táto akcia nebola úspešná u žien, počet fajčiarok dokonca stúpol. Zreteľne sa znížil počet obyvateľov ohrozených vysokým krvným tlakom, i keď pokles priemerných hodnôt systolického a diastolického tlaku nebol veľký. Odraz týchto zmien bol až nečakane výrazný. V sedemdesiatych rokoch došlo v Severnej Karélii k prudkému poklesu kardiovaskulárnej úmrtnosti, ktorý s miernymi výkyvmi pokračuje dodnes. Okolo roku 1990, t.j. 18 rokov od zahájenia projektu, bola predčasná kardiovaskulárna úmrtnosť mužov iba polovičná v porovnaní s východiskovým stavom. Hlavný podiel na poklese kardiovaskulárnej úmrtnosti malo prudké zníženie chorobne vysokej hladiny cholesterolu v krvi. Úspech projektu Severná Karélia inšpiroval aj iné časti Fínska, vďaka čomu koncom sedemdesiatych rokov začala zreteľne klesať kardiovaskulárna úmrtnosť na celom fínskom území – obrázek. Posledné štatistické údaje dokazujú pokles úmrtnosti mužov na infarkty o viac ako 55 %.

Odporcovia širokého používania rastlinných olejov vo výžive namietali, že zvýšenie podielu nenasýtených mastných kyselín v strave sa prejaví aj na ich zvýšenom výskyte v membránach, čím sa tieto stanú citlivejšie voči ničivému pôsobeniu voľných kyslíkových radikálov. Pokusy na laboratórnych zvieratách skutočne dokázali, že zvýšenie podielu nenasýtených mastných kyselín v potrave bez adekvátneho zvýšenia príjmu antioxidantov môže mať rad zdravotne nepriaznivých účinkov, vrátane zvýšeného ohrozenia niektorých orgánov rakovinou. Vo Fínsku sa však súčasne so zvýšenou spotrebou rastlinných olejov a margarínov zvýšil aj prísun antioxidantov. Podstatne sa zvýšila spotreba zeleniny a ovocia, vďaka čomu stúpla spotreba askorbovej kyseliny (vitamínu C), karoténov, bioflavonoidov a ďalších biologicky cenných látok. Do hnojív sa začal pridávať selén, dôležitý antioxidačný mikroelement, ktorý bol predtým vo fínskej strave deficitný. Výsledok bol opäť mimoriadne priaznivý: spoločne s poklesom kardiovaskulárnej úmrtnosti paralelne klesala aj predčasná úmrtnosť na nádorové ochorenia – obrázek. Konečným dôsledkom pôvodne skromného projektu bolo zlepšenie kvality života na celom fínskom území a zvýšenie strednej dĺžky života o viac ako 5 rokov. Ešte v rokoch 1971 – 72 žili Fíni kratšie ako obyvatelia Československa. V súčasnej dobe je stredná dĺžka života Fínov zreteľne väčšia – obrázek.

Projekt Severná Karélia dokázal, že dobre koncipovaný intervenčný program vychádzajúci zo súčasných vedeckých poznatkov a zachycujúci celú komunitu môže pozitívnym smerom ovplyvniť životný štýl obyvateľstva, znížiť pôsobenie rizikových faktorov a podstatne zvýšiť kvalitu i dĺžku života.

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Medicína

O autorovi

Emil Ginter

RNDr. Emil Ginter, DrSc., (*1931) vyštudoval biochémiu na Prírodovedeckej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Ústave výživy a Ústave preventívnej a klinickej medicíny v Bratislave sa zaoberal úlohou antioxidantov v prevencii aterosklerózy.

Doporučujeme

Přemýšlej, než začneš kreslit

Přemýšlej, než začneš kreslit

Ondřej Vrtiška  |  4. 12. 2017
Nástup počítačů, geografických informačních systémů a velkých dat proměnil tvorbu map k nepoznání. Přesto stále platí, že bez znalosti základů...
Tajemná „Boží země“ Punt

Tajemná „Boží země“ Punt uzamčeno

Břetislav Vachala  |  4. 12. 2017
Mnoho vzácného zboží starověkého Egypta pocházelo z tajemného Puntu, kam Egypťané pořádali časté obchodní výpravy. Odkud jejich expedice...
Hmyz jako dokonalý létací stroj

Hmyz jako dokonalý létací stroj

Rudolf Dvořák  |  4. 12. 2017
Hmyz patří k nejdokonalejším a nejstarším letcům naší planety. Jeho letové schopnosti se vyvíjely přes 300 milionů let a předčí dovednosti všech...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné