Chráni sója pred rakovinou?

Nádorové bunky, ktoré sa môžu rozšíriť po celom organizme (metastázovať), obsahujú veľké množstvá enzýmov zvaných proteázy. Tieto enzýmy rozkladajú bielkoviny bunkových stien zdravých buniek, a po ich “prederavení″ môžu do nich vstupovať a meniť ich na rakovinové. Rozdiel medzi nezhubnými a zhubnými nádorovými bunkami spočíva predovšetkým v rozdielnom obsahu proteáz. Nezhubné bunky – rôzne bradavice či benigné nádory – neobsahujú proteázy, a teda nie sú schopné rozrušiť steny normálnych buniek a vstupovať do nich, preto netvoria metastázy.

Ak by sa našli látky schopné inhibovať pôsobenie proteáz, bolo by možné zastaviť proces metastázovania nádoru, zmeniť zhluky zákerných buniek na neškodné, a v konečnom dôsledku aj vyliečiť začínajúcu rakovinu. Inhibítory proteáz sa skutočne našli. Sú prítomné napríklad v sóji. Výskumníci nazvali zmes týchto látok podľa ich objaviteľov Bovmanovým–Birkovým inhibítorom. Uvedená zmes látok zo sóje ochránila pokusné zvieratá pred navodením rakoviny karcinogénnymi látkami. Tie množstvá inhibítora, ktoré už účinne ochránili pred nádormi, nevykazovali na živočíchy ešte nijaké nepriaznivé účinky. Navyše, pokusy preukázali aj ďalšie pôsobenie inhibítorov proteáz – dĺžka života myší, ktoré ich dostávali, sa významne predĺžila oproti dobe života ostatných myší.

Tento spôsob ochrany pred rakovinou je neobyčajne významný najmä pre osoby, ktoré buď v pracovnom procese, alebo v dôsledku nezdravej životosprávy sú vo zvýšenej miere vystavené pôsobeniu rakovinotvorných zlúčenín. Nie je vylúčené, že ich organizmus je už zasiahnutý týmito látkami, i keď sa nádorová choroba u nich ešte navonok neprejavila. Dokonca aj tí, ktorých tieto škodlivé látky už poznamenali, by mohli byť chránení pred prepuknutím zhubnej choroby zmesou látok zo sóje. Zdá sa, že dnes je Bowmanov–Birkov inhibítor zrelý na to, aby sa jeho účinnosť vyskúšala v klinických testoch už i na ľuďoch. V inhibítoroch proteáz dostáva človek teda ďalšiu zbraň, ktorou sa môže pred rakovinou nielen chrániť, ale ju pravdepodobne aj liečiť. (Preventive Medicine 22, 796 – 811, 1993)