Spor o prvenstvo

V súčasnosti najpoužívanejšou technikou v molekulovej biológii a génovom inžinierstve je bezpochyby PCR (polymerase chain reaction) metóda. Metodický postup vyvinul Dr. Kary Mullis - viď str. 8 v tomto čísle Vesmíru. Už krátko po objave si PCR našla cestu do všetkých laboratórií, kde je potrebné získať, detekovať, analyzovať, či študovať nukleové kyseliny. Jej princíp spočíva v tom, že umožňuje veľmi jednoduchým postupom s využitím špecifického enzýmu v priebehu niekoľkých hodín pomnožiť v skúmavke nepatrné množstva DNA na množstvo, ktoré postačuje odborníkom pre ďalšiu analýzu. Ktosi sa lapidárne vyjadril, že PCR metóda umožňuje nájsť ihlu v kope sena a potom z nej urobiť novu kopu. Do objavu PCR bolo možné získať väčšie množstva presne definovaného fragmentu DNA, alebo génu, iba časove zdlhavým molekulárnym kolonovaním, ktoré vyžaduje pestovanie bakteriálnych buniek. Kľúčovým enzýmom PCR metódy je termostabilný enzým Taq DNA polymeráza, ktorá sa nachádza v termofilných baktériach objavených v horúcich prameňoch Yellowstonského národného parku v roku 1965 Thomasom Goldom. A práve o tento enzým sa vedie rozsiahla diskusia.

Americkí odborníci z Cetus tvrdia, že to boli práve oni, ktorí prví izolovali Taq DNA polymerázu v decembri 1989 a teda mali morálne aj justične právo ho patentovať. Ale boli skutočne prví? Do sporu sa nečakane zapojili aj ruskí odborníci tvrdiac, že tento enzým izolovali už v roku 1978 a výsledky publikovali v apríli 1980 v ruskom časopise Biochimija. Tento fakt by zamedzil Američanom patentovať metodický postup prípravy enzýmu. Stanislav Gorodecky, terajší šéf Laboratória molekulárnej genetiky na Ústave molekulovej biológie v Moskve argumentuje, že enzým vyčistený jeho kolegom Anatolijom Kaledinom nechceli patentovať, lebo podľa vtedajších sovietských zákonov mohli získať iba autorské osvedčenie, ktoré by zamedzilo publikovať výsledky. Firma Hoffman-La Roche je značne podraždená, lebo v roku 1991 odkúpila patentové práva na PCR metódu a Taq DNA polymerázu od Cetus za astronomickú sumu 300 miliónov dolárov. Nemôžeme sa diviť, že sa bráni tvrdiac, že jej enzým má relatívnu molekulovú hmotnosť 86 000 - 90 000, kým Rusi publikovali hodnotu okolo 60 000. Teda hodnoty naznačujú, že americkí a ruskí odborníci izolovali dva rozdielne enzýmy!? Rusi s odstupom času tvrdia, že skutočná relatívna molekulová hmotnosť ich enzýmu je okolo 80 000 a publikovaná hodnota 60 000 je tlačovou chybou. Morálne sa na stranu Rusov pridal aj krstný otec PCR metódy Kary Mullis, keď sa vyslovil, že to bol ruský článok, ktorý mu vnukol myšlienku využívať termostabilnú Taq polymerázu v PCR metóde, čím metóda mohla byť úplne automatizovaná.

Niet pochyb o tom, že v pozadí sporu sa točia veľké peniaze. Veď len v samotnej Európe sa ročný zisk z predaja enzýmu pohybuje okolo 25 miliónov dolárov. Časť odborníkov namieta, že prirodzený produkt akým je bakteriálny enzým by nemal byť patentovateľný, ale v reči právnikov sa pripúšťa patentovať to čo je technicky originálne a nové. A izolácia Taq DNA polymerázy splňa tieto podmienky. Zapadné firmy, ktoré si platia odborníkov na patentové práva sú presvedčené, že justičná pravda je na ich strane a spolu s tým doláre tečú do ich pokladní. (Pozn. red.: viz rovněž článek Š. Vilčeka, Vesmír 69, 309, 1990/6).