i

Aktuální číslo:

2025/2

Téma měsíce:

Sklo

Obálka čísla

Urbanizačná vtáčia šedivosť

 |  30. 9. 2024
 |  Vesmír 103, 536, 2024/10

Súčasťou urbanizácie je trvalá premena pôvodného životného prostredia na prostredie obývané a využívané človekom. Urbanizácia významne ovplyvňuje fungovanie biosféry vrátane fragmentácie biotopov, straty druhového bohatstva, či vytvárania nových typov prostredia, na ktoré organizmy okolo nás nie sú evolučne zvyknuté.

Tieto zmeny sú asi najpozorovateľnejšie v mestách – urbanizačných centrách s koncentrovanou prítomnosťou a aktivitou ľudí. Mestá sú oproti prírodným ekosystémom popretkávané rôznou infraštruktúrou, trpia nebývalou mierou svetelného a hlukového smogu, je v nich pozmenená mikroklíma (veľké mestá predstavujú tzv. tepelné ostrovy v krajine) a pod. Už len tento krátky a rozhodne nie úplný zoznam naznačuje, ako veľmi sa urbanizované prostredie líši od prostredia mimo miest. Preto asi neprekvapí, že mestá do svojich útrob „vpustia“ len niektoré druhy živočíchov (tzv. ich filtrujú), ktoré majú určité znaky výhodné pre život v takomto prostredí. Zdá sa, že urbanizačný filter pracuje nielen so základnými biologickými znakmi, ako je telesná veľkosť či rozmnožovacia stratégia, ale môže ovplyvňovať aj farebnosť urbanizovaných populácií živočíchov.

Dve štúdie, jedna z Argentíny a druhá z Číny, priniesli nezávisle od seba zaujímavé zistenie, že mestské populácie vtákov sú do určitej miery odlišne sfarbené než tie vo voľnej prírode. Pre argentínske mestské vtáky bolo príznačné šedé sfarbenie i zvýšený pohlavný dimorfizmus (zvýšený rozdiel v sfarbení oboch pohlaví) a polymorfizmus (prítomnosť viacerých farebných variantov jedincov toho istého druhu). Farebnosť mestských populácií vtákov v Číne bola badateľne homogénnejšia než ich náprotivkov žijúcich mimo miest. Čínske mestské populácie vtákov z vyšších zemepisných šírok boli o niečo tmavšie a fádnejšie sfarbené než populácie žijúce bližšie k rovníku. To naznačuje, že určité vzory farebnosti vtákov, ale aj iných živočíchov, by mohli byť v mestskom prostredí adaptívne, napríklad pre zlepšenú kamufláž (mestské prostredie je celkovo pomerne „šedé“) alebo termoreguláciu.

Yu J. et al.: Landscape and Urban Planning, 2024, DOI: 10.1016/j.landurbplan.2024.105101

Leveau L. M.: Landscape and Urban Planning, 2019, DOI: 10.1016/j.landurbplan.2019.103645

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Probírat se úlovkem hlubokomořských ryb jako pokladem

Probírat se úlovkem hlubokomořských ryb jako pokladem uzamčeno

Eva Bobůrková  |  3. 2. 2025
Přírodovědkyni Zuzaně Musilové učarovaly ryby. A to hlavně podivuhodné ryby hlubokomořské, s obrovskýma očima a strašlivými zuby. Byť mnohé z nich...
Doba skleněná

Doba skleněná uzamčeno

Obliba skla trvá už kolem 5000 let. Díky využití přírodních věd dokážeme prohloubit dosavadní poznání toho, kdy a kde se vyráběly skleněné...
Skleněný zázrak

Skleněný zázrak video

Marek Janáč  |  3. 2. 2025
Jeden z nejunikátnějších sklářských příběhů všech dob odstartovaly dvě rodinné tragédie. Leopoldu Blaschkovi z Českého Dubu zemřela na choleru...