i

Aktuální číslo:

2026/5

Téma měsíce:

Vlákno

Obálka čísla

Najväčší permský šabľozubec chvíľu vládol aj v Afrike

 |  10. 7. 2023
 |  Vesmír 102, 368, 2023/7

Pri hromadnom vymieraní sa fundamentálne menia biologické spoločenstvá. Nejde pritom len o stratu diverzity na druhovej úrovni, ale aj o dlhodobé zmeny v ekosystémoch. Druhy okupujúce vrchol potravnej pyramídy sú pri masovom vymieraní obzvlášť zraniteľné a čelia extrémne vysokému riziku vyhynutia. Najhoršie vymieranie v histórii planéty sa odohralo na rozhraní permu a triasu pred 252 miliónmi rokov a malo za následok zánik 95 % morských a 70 % suchozemských druhov.

Počas permskej periódy boli dominantnými suchozemskými stavovcami synapsidy, čiže predkovia a príbuzní cicavcov. V priebehu neskorého permu sa roly top predátorov súše zhostili šabľozubé synapsidy zo skupiny Gorgonopsia. Kým na severe Pangey, na území dnešného Ruska, dominoval rod Inostrancevia, najväčšími gorgonopsianmi v Afrike boli zástupcovia podskupiny Rubidgeinae. Vedci sa doposiaľ domnievali, že rubidžeiny vyhynuli až na samom konci permu v závere veľkého vymierania. Novoopísané fosílie z Juhoafrickej republiky však svedčia o tom, že vymreli ešte krátko predtým.

Štvorica paleontológov z JAR a USA v novej štúdii opísala geologicky najmladšie pozostatky veľkých gorgonopsianov z regiónu Karoo v Južnej Afrike. Na prekvapenie výskumníkov tieto skameneliny nepatrili zástupcom Rubidgeinae. Možno ich zaradiť do rodu Inostrancevia, ktorý bol donedávna známy iba z Ruska. Z tohto územia poznáme tri druhy, z nich najväčší bol I. latifrons. S dĺžkou 3,5 m a pri hmotnosti 300 kg bol zároveň najväčším gorgonopsianom vôbec. Autori štúdie preto juhoafrické fosílie opísali ako nový druh, ktorý pomenovali I. africana.

Vedci podrobne preskúmali fosílny záznam gorgonopsianov z Južnej Afriky a dospeli k záveru, že rubidžeiny sa stali skorými obeťami ekosystémového rozvratu, ktorý predchádzal finálnemu vymieraniu. Nahradila ich práve Inostrancevia, ktorá na juh Pangey imigrovala zo severu superkontinentu. Pozíciu dominantného predátora si však udržala veľmi krátko. Na konci permu všetky gorgonopsiany vyhynuli a najväčšími mäsožravcami spomedzi synapsidov sa stali terocefaliany. Aj tie však napokon vyhynuli v priebehu stredného triasu, keď druhohornú Zem definitívne ovládli plazy.

Kammerer C. F. et al.: Current Biology, 2023, DOI: 10.1016/j.cub.2023.04.007

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Dějiny psané čtyřmi písmeny

Dějiny psané čtyřmi písmeny uzamčeno

Ondřej Vrtiška  |  27. 4. 2026
DNA ukrytá v kostech a zubech lidí, kteří zemřeli před mnoha stovkami let, vypráví příběhy, o nichž se v kronikách nedočtete. Z jazyka zapsaného...
Kde najdeme azbest

Kde najdeme azbest

Martin Vavro, Leona Vavro  |  27. 4. 2026
Azbest provází lidstvo již tisíce let. Během posledního půl století však značně utrpěla jeho pověst. Kdysi zázračný materiál je dnes oprávněně...
Napětí skryté v ledu

Napětí skryté v ledu uzamčeno

Radim Štůsek  |  27. 4. 2026
V létě si jistě mnozí z nás užijeme pár kostek ledu ve sklenici dobrého pití. Málokdo si při vkládání nádobky s vodou do mrazáku pomyslí, že za...