i

Aktuální číslo:

2026/6

Téma měsíce:

Odolnost

Obálka čísla

Najväčší permský šabľozubec chvíľu vládol aj v Afrike

 |  10. 7. 2023
 |  Vesmír 102, 368, 2023/7

Pri hromadnom vymieraní sa fundamentálne menia biologické spoločenstvá. Nejde pritom len o stratu diverzity na druhovej úrovni, ale aj o dlhodobé zmeny v ekosystémoch. Druhy okupujúce vrchol potravnej pyramídy sú pri masovom vymieraní obzvlášť zraniteľné a čelia extrémne vysokému riziku vyhynutia. Najhoršie vymieranie v histórii planéty sa odohralo na rozhraní permu a triasu pred 252 miliónmi rokov a malo za následok zánik 95 % morských a 70 % suchozemských druhov.

Počas permskej periódy boli dominantnými suchozemskými stavovcami synapsidy, čiže predkovia a príbuzní cicavcov. V priebehu neskorého permu sa roly top predátorov súše zhostili šabľozubé synapsidy zo skupiny Gorgonopsia. Kým na severe Pangey, na území dnešného Ruska, dominoval rod Inostrancevia, najväčšími gorgonopsianmi v Afrike boli zástupcovia podskupiny Rubidgeinae. Vedci sa doposiaľ domnievali, že rubidžeiny vyhynuli až na samom konci permu v závere veľkého vymierania. Novoopísané fosílie z Juhoafrickej republiky však svedčia o tom, že vymreli ešte krátko predtým.

Štvorica paleontológov z JAR a USA v novej štúdii opísala geologicky najmladšie pozostatky veľkých gorgonopsianov z regiónu Karoo v Južnej Afrike. Na prekvapenie výskumníkov tieto skameneliny nepatrili zástupcom Rubidgeinae. Možno ich zaradiť do rodu Inostrancevia, ktorý bol donedávna známy iba z Ruska. Z tohto územia poznáme tri druhy, z nich najväčší bol I. latifrons. S dĺžkou 3,5 m a pri hmotnosti 300 kg bol zároveň najväčším gorgonopsianom vôbec. Autori štúdie preto juhoafrické fosílie opísali ako nový druh, ktorý pomenovali I. africana.

Vedci podrobne preskúmali fosílny záznam gorgonopsianov z Južnej Afriky a dospeli k záveru, že rubidžeiny sa stali skorými obeťami ekosystémového rozvratu, ktorý predchádzal finálnemu vymieraniu. Nahradila ich práve Inostrancevia, ktorá na juh Pangey imigrovala zo severu superkontinentu. Pozíciu dominantného predátora si však udržala veľmi krátko. Na konci permu všetky gorgonopsiany vyhynuli a najväčšími mäsožravcami spomedzi synapsidov sa stali terocefaliany. Aj tie však napokon vyhynuli v priebehu stredného triasu, keď druhohornú Zem definitívne ovládli plazy.

Kammerer C. F. et al.: Current Biology, 2023, DOI: 10.1016/j.cub.2023.04.007

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Příliš otevřené dveře

Příliš otevřené dveře

Jan Vevera  |  1. 6. 2026
Psychiatrie byla kdysi kritizována za to, že zavírá své dveře, a s nimi i pacienty za zdmi léčeben. Dnes čelí jinému problému – její dveře jsou...
Tranzistor na bázi bismutu

Tranzistor na bázi bismutu uzamčeno

Lukáš Tabery  |  1. 6. 2026
Cesta od třídimenzionálního planárního tranzistoru k dvoudimenzionálnímu a odtud zpět do tří dimenzí – k integraci M3D. Narůstající závislost...
Starý recept pro nové kosti

Starý recept pro nové kosti uzamčeno

Petr Pokorný, Adam Zabloudil  |  1. 6. 2026
Kovový implantát býval chápán jako trvalá výztuha těla: něco jako pevný nýt v mostní konstrukci. Moderní medicína však stále častěji hledá...