i

Aktuální číslo:

2024/5

Téma měsíce:

Čas

Obálka čísla

Najväčší permský šabľozubec chvíľu vládol aj v Afrike

 |  10. 7. 2023
 |  Vesmír 102, 368, 2023/7

Pri hromadnom vymieraní sa fundamentálne menia biologické spoločenstvá. Nejde pritom len o stratu diverzity na druhovej úrovni, ale aj o dlhodobé zmeny v ekosystémoch. Druhy okupujúce vrchol potravnej pyramídy sú pri masovom vymieraní obzvlášť zraniteľné a čelia extrémne vysokému riziku vyhynutia. Najhoršie vymieranie v histórii planéty sa odohralo na rozhraní permu a triasu pred 252 miliónmi rokov a malo za následok zánik 95 % morských a 70 % suchozemských druhov.

Počas permskej periódy boli dominantnými suchozemskými stavovcami synapsidy, čiže predkovia a príbuzní cicavcov. V priebehu neskorého permu sa roly top predátorov súše zhostili šabľozubé synapsidy zo skupiny Gorgonopsia. Kým na severe Pangey, na území dnešného Ruska, dominoval rod Inostrancevia, najväčšími gorgonopsianmi v Afrike boli zástupcovia podskupiny Rubidgeinae. Vedci sa doposiaľ domnievali, že rubidžeiny vyhynuli až na samom konci permu v závere veľkého vymierania. Novoopísané fosílie z Juhoafrickej republiky však svedčia o tom, že vymreli ešte krátko predtým.

Štvorica paleontológov z JAR a USA v novej štúdii opísala geologicky najmladšie pozostatky veľkých gorgonopsianov z regiónu Karoo v Južnej Afrike. Na prekvapenie výskumníkov tieto skameneliny nepatrili zástupcom Rubidgeinae. Možno ich zaradiť do rodu Inostrancevia, ktorý bol donedávna známy iba z Ruska. Z tohto územia poznáme tri druhy, z nich najväčší bol I. latifrons. S dĺžkou 3,5 m a pri hmotnosti 300 kg bol zároveň najväčším gorgonopsianom vôbec. Autori štúdie preto juhoafrické fosílie opísali ako nový druh, ktorý pomenovali I. africana.

Vedci podrobne preskúmali fosílny záznam gorgonopsianov z Južnej Afriky a dospeli k záveru, že rubidžeiny sa stali skorými obeťami ekosystémového rozvratu, ktorý predchádzal finálnemu vymieraniu. Nahradila ich práve Inostrancevia, ktorá na juh Pangey imigrovala zo severu superkontinentu. Pozíciu dominantného predátora si však udržala veľmi krátko. Na konci permu všetky gorgonopsiany vyhynuli a najväčšími mäsožravcami spomedzi synapsidov sa stali terocefaliany. Aj tie však napokon vyhynuli v priebehu stredného triasu, keď druhohornú Zem definitívne ovládli plazy.

Kammerer C. F. et al.: Current Biology, 2023, DOI: 10.1016/j.cub.2023.04.007

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Divocí kopytníci pečují o krajinu

Josef Matyáš  |  6. 5. 2024
Zubr, pratur a divoký kůň dokážou výborně udržovat rozsáhlé plochy krajiny. Vyplývá to z aktualizovaného dokumentu Metodika přirozené pastvy...
Relativistický čas – čas našeho světa

Relativistický čas – čas našeho světa

Pavel Krtouš  |  6. 5. 2024
„Někteří filozofové … se domnívají, že fyzika není schopna popsat nejzákladnější aspekty reality, a zavrhují ji proto jako zavádějící formu...
Čas na poslední kafe

Čas na poslední kafe uzamčeno

Tomáš Knedlík  |  6. 5. 2024
Kávu zbožňujeme pro její vůni a chuť, ale také pro její povzbuzující účinky. Omamná vůně kávy se uvolňuje při pražení, kdy vznikají těkavé...