i

Aktuální číslo:

2026/10

Téma měsíce:

Spojení

Obálka čísla

Migrujúce vtáky sú svetlejšie

 |  31. 1. 2022
 |  Vesmír 101, 074, 2022/2

Sezónna migrácia vtákov je jedným z najúchvatnejších prírodných divadiel. Vtáčí migranti sa vyznačujú celou škálou behaviorálnych, fyziologických či morfologických adaptácií, ktoré im uľahčujú zvládnutie náročných diaľkových presunov. Ide o prispôsobenia spojené s priestorovou orientáciou, schopnosťou hladovať, či hromadiť energetické zásoby, alebo so zvýšenou efektivitou letu v podobe predĺžených krídel. Výsledky niektorých recentných štúdií naznačovali, že ďalším kritickým faktorom, s ktorým sa migrujúce vtáky musia vysporiadať, je riziko prehriatia. Nasvedčovali tomu pozorovania zmien v letovej výške migrantov v priebehu dňa. Trsteniariky veľké (Acrocephalus arundinaceus; česky rákosník velký) lietajú počas noci priemere 2400 metrov nad zemským povrchom, ale po východe slnka stúpajú do výšok presahujúcich 5000 metrov. Časté mávanie krídlami produkuje ohromné množstvo tepla, bez ohľadu na dennú dobu. Zmena letovej výšky preto môže vtáčím migrantom pomáhať udržiavať telo v príjemnejšej pracovnej teplote.

Túto hypotézu podporila nedávna štúdia analyzujúca vzťah medzi migráciou a farebnosťou operenia naprieč takmer všetkými súčasnými druhmi vtákov (do 10 000 druhov). Z výsledkov štúdie vyplýva, že nemigrujúce druhy sú v priemere tmavšie ako vtáky migrujúce na krátke vzdialenosti a obe skupiny sú tmavšie než diaľkoví migranti. To platí zhodne pre obe pohlavia. Svetlé operenie absorbuje menej slnečnej energie a mohlo by tak pomáhať pri termoregulácii a znižovať riziko prehriatia. Podrobnejšia analýza ale odhalila, že tento vzor neplatí naprieč všetkými vtáčími radmi. Migranti sú svetlejší napríklad v rámci najväčšej vtáčej radiácie súčasnosti, medzi spevavcami (Passeriformes), či holubmi (Columbiformes) a zúbkozobcami (Anseriformes). Naopak, podobne svetlé migrujúce a nemigrujúce druhy nájdeme medzi sokolmi (Falconiformes), krátkonožcami (Apodiformes) a lelkami (Caprimulgiformes) alebo brodivcami a veslonožcami (Ciconiiformes).

Delhey K. et al.: Current Biology, 2021, DOI: 10.1016/j.cub.2021.10.048

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...