Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025
i

Aktuální číslo:

2025/11

Téma měsíce:

Vlny

Obálka čísla

Migrujúce vtáky sú svetlejšie

 |  31. 1. 2022
 |  Vesmír 101, 074, 2022/2

Sezónna migrácia vtákov je jedným z najúchvatnejších prírodných divadiel. Vtáčí migranti sa vyznačujú celou škálou behaviorálnych, fyziologických či morfologických adaptácií, ktoré im uľahčujú zvládnutie náročných diaľkových presunov. Ide o prispôsobenia spojené s priestorovou orientáciou, schopnosťou hladovať, či hromadiť energetické zásoby, alebo so zvýšenou efektivitou letu v podobe predĺžených krídel. Výsledky niektorých recentných štúdií naznačovali, že ďalším kritickým faktorom, s ktorým sa migrujúce vtáky musia vysporiadať, je riziko prehriatia. Nasvedčovali tomu pozorovania zmien v letovej výške migrantov v priebehu dňa. Trsteniariky veľké (Acrocephalus arundinaceus; česky rákosník velký) lietajú počas noci priemere 2400 metrov nad zemským povrchom, ale po východe slnka stúpajú do výšok presahujúcich 5000 metrov. Časté mávanie krídlami produkuje ohromné množstvo tepla, bez ohľadu na dennú dobu. Zmena letovej výšky preto môže vtáčím migrantom pomáhať udržiavať telo v príjemnejšej pracovnej teplote.

Túto hypotézu podporila nedávna štúdia analyzujúca vzťah medzi migráciou a farebnosťou operenia naprieč takmer všetkými súčasnými druhmi vtákov (do 10 000 druhov). Z výsledkov štúdie vyplýva, že nemigrujúce druhy sú v priemere tmavšie ako vtáky migrujúce na krátke vzdialenosti a obe skupiny sú tmavšie než diaľkoví migranti. To platí zhodne pre obe pohlavia. Svetlé operenie absorbuje menej slnečnej energie a mohlo by tak pomáhať pri termoregulácii a znižovať riziko prehriatia. Podrobnejšia analýza ale odhalila, že tento vzor neplatí naprieč všetkými vtáčími radmi. Migranti sú svetlejší napríklad v rámci najväčšej vtáčej radiácie súčasnosti, medzi spevavcami (Passeriformes), či holubmi (Columbiformes) a zúbkozobcami (Anseriformes). Naopak, podobne svetlé migrujúce a nemigrujúce druhy nájdeme medzi sokolmi (Falconiformes), krátkonožcami (Apodiformes) a lelkami (Caprimulgiformes) alebo brodivcami a veslonožcami (Ciconiiformes).

Delhey K. et al.: Current Biology, 2021, DOI: 10.1016/j.cub.2021.10.048

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Lidské ucho v počítači

Lidské ucho v počítači uzamčeno

Pavel Jungwirth, Ondřej Ticháček  |  3. 11. 2025
Podle známého výroku Richarda Feynmana člověk něčemu pořádně porozumí, až když to sám sestrojí. A já (Pavel Jungwirth) jsem si z velmi osobních...
Deset let gravitačních vln

Deset let gravitačních vln

Ondřej Zelenka  |  3. 11. 2025
Letos v září jsme oslavili 10 let od první přímé detekce gravitačních vln. Jejich zaznamenáním jsme nejen doplnili další dílek skládačky důkazů...
Horké vlny v měnícím se klimatu

Horké vlny v měnícím se klimatu

Jan Kyselý, Ondřej Lhotka  |  3. 11. 2025
Tent o příspěvek navazuje na článek Horké vlny v měnícím se klimatu: otazníky zůstávají (Vesmír 91, 28, 2012/1) a shrnuje aktuální stav poznatků...