Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025Siemens2025
i

Aktuální číslo:

2025/9

Téma měsíce:

Cyklus

Obálka čísla

Migrujúce vtáky sú svetlejšie

 |  31. 1. 2022
 |  Vesmír 101, 074, 2022/2

Sezónna migrácia vtákov je jedným z najúchvatnejších prírodných divadiel. Vtáčí migranti sa vyznačujú celou škálou behaviorálnych, fyziologických či morfologických adaptácií, ktoré im uľahčujú zvládnutie náročných diaľkových presunov. Ide o prispôsobenia spojené s priestorovou orientáciou, schopnosťou hladovať, či hromadiť energetické zásoby, alebo so zvýšenou efektivitou letu v podobe predĺžených krídel. Výsledky niektorých recentných štúdií naznačovali, že ďalším kritickým faktorom, s ktorým sa migrujúce vtáky musia vysporiadať, je riziko prehriatia. Nasvedčovali tomu pozorovania zmien v letovej výške migrantov v priebehu dňa. Trsteniariky veľké (Acrocephalus arundinaceus; česky rákosník velký) lietajú počas noci priemere 2400 metrov nad zemským povrchom, ale po východe slnka stúpajú do výšok presahujúcich 5000 metrov. Časté mávanie krídlami produkuje ohromné množstvo tepla, bez ohľadu na dennú dobu. Zmena letovej výšky preto môže vtáčím migrantom pomáhať udržiavať telo v príjemnejšej pracovnej teplote.

Túto hypotézu podporila nedávna štúdia analyzujúca vzťah medzi migráciou a farebnosťou operenia naprieč takmer všetkými súčasnými druhmi vtákov (do 10 000 druhov). Z výsledkov štúdie vyplýva, že nemigrujúce druhy sú v priemere tmavšie ako vtáky migrujúce na krátke vzdialenosti a obe skupiny sú tmavšie než diaľkoví migranti. To platí zhodne pre obe pohlavia. Svetlé operenie absorbuje menej slnečnej energie a mohlo by tak pomáhať pri termoregulácii a znižovať riziko prehriatia. Podrobnejšia analýza ale odhalila, že tento vzor neplatí naprieč všetkými vtáčími radmi. Migranti sú svetlejší napríklad v rámci najväčšej vtáčej radiácie súčasnosti, medzi spevavcami (Passeriformes), či holubmi (Columbiformes) a zúbkozobcami (Anseriformes). Naopak, podobne svetlé migrujúce a nemigrujúce druhy nájdeme medzi sokolmi (Falconiformes), krátkonožcami (Apodiformes) a lelkami (Caprimulgiformes) alebo brodivcami a veslonožcami (Ciconiiformes).

Delhey K. et al.: Current Biology, 2021, DOI: 10.1016/j.cub.2021.10.048

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hospodářský cyklus: od Velké krize po současnost

Hospodářský cyklus: od Velké krize po současnost

Pavel Potužák  |  1. 9. 2025
Kolísání produkce, zaměstnanosti a inflace provází tržní ekonomiky minimálně od konce průmyslové revoluce. Proč v některých obdobích hospodářství...
Globální eliminace poliovirů očkováním

Globální eliminace poliovirů očkováním uzamčeno

Vladimír Vondrejs  |  1. 9. 2025
Je to už dávno (1960), co jsme u nás jako první na světě oslavili úplné odstranění poliovirů a rotariáni začali uvažovat o velké investici...
Do nitra Etny

Do nitra Etny

Lukáš Krmíček  |  1. 9. 2025
Etna neohrožuje jen zvědavé turisty či blízká lidská osídlení svými erupcemi. Může být nebezpečná i nestabilitou svých sopečných svahů.