i

Aktuální číslo:

2026/7

Téma měsíce:

Mapy

Obálka čísla

Migrujúce vtáky sú svetlejšie

 |  31. 1. 2022
 |  Vesmír 101, 074, 2022/2

Sezónna migrácia vtákov je jedným z najúchvatnejších prírodných divadiel. Vtáčí migranti sa vyznačujú celou škálou behaviorálnych, fyziologických či morfologických adaptácií, ktoré im uľahčujú zvládnutie náročných diaľkových presunov. Ide o prispôsobenia spojené s priestorovou orientáciou, schopnosťou hladovať, či hromadiť energetické zásoby, alebo so zvýšenou efektivitou letu v podobe predĺžených krídel. Výsledky niektorých recentných štúdií naznačovali, že ďalším kritickým faktorom, s ktorým sa migrujúce vtáky musia vysporiadať, je riziko prehriatia. Nasvedčovali tomu pozorovania zmien v letovej výške migrantov v priebehu dňa. Trsteniariky veľké (Acrocephalus arundinaceus; česky rákosník velký) lietajú počas noci priemere 2400 metrov nad zemským povrchom, ale po východe slnka stúpajú do výšok presahujúcich 5000 metrov. Časté mávanie krídlami produkuje ohromné množstvo tepla, bez ohľadu na dennú dobu. Zmena letovej výšky preto môže vtáčím migrantom pomáhať udržiavať telo v príjemnejšej pracovnej teplote.

Túto hypotézu podporila nedávna štúdia analyzujúca vzťah medzi migráciou a farebnosťou operenia naprieč takmer všetkými súčasnými druhmi vtákov (do 10 000 druhov). Z výsledkov štúdie vyplýva, že nemigrujúce druhy sú v priemere tmavšie ako vtáky migrujúce na krátke vzdialenosti a obe skupiny sú tmavšie než diaľkoví migranti. To platí zhodne pre obe pohlavia. Svetlé operenie absorbuje menej slnečnej energie a mohlo by tak pomáhať pri termoregulácii a znižovať riziko prehriatia. Podrobnejšia analýza ale odhalila, že tento vzor neplatí naprieč všetkými vtáčími radmi. Migranti sú svetlejší napríklad v rámci najväčšej vtáčej radiácie súčasnosti, medzi spevavcami (Passeriformes), či holubmi (Columbiformes) a zúbkozobcami (Anseriformes). Naopak, podobne svetlé migrujúce a nemigrujúce druhy nájdeme medzi sokolmi (Falconiformes), krátkonožcami (Apodiformes) a lelkami (Caprimulgiformes) alebo brodivcami a veslonožcami (Ciconiiformes).

Delhey K. et al.: Current Biology, 2021, DOI: 10.1016/j.cub.2021.10.048

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Když bahno teče jako ledovec

Když bahno teče jako ledovec

Petr Brož  |  7. 7. 2026
Už několik desetiletí si věda láme hlavu nad zvláštními, několik desítek metrů vysokými kopci rozesetými po různých částech Marsu. Je přitom...
Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů

Ideologie v mapách, mapy v rukách ideologů uzamčeno

Jitka Močičková  |  7. 7. 2026
Mapy jsou často vnímány jako důvěryhodné médium založené na seriózních datech. Proto nebývají podrobovány stejné míře kritické reflexe jako text,...
Když mapa mluví

Když mapa mluví uzamčeno

Jan D. Bláha  |  7. 7. 2026
Mapy patří k nejpřesvědčivějším obrazům světa. Působí věcně a spolehlivě, nejsou však pouhým otiskem reality. Každá mapa je výsledkem rozhodnutí,...