Tyranskí tínedžeri vytlačili konkurenciu

Teropódne dinosaury patria medzi najpopulárnejšie fosílne zvieratá. Niet sa čo čudovať, veď táto skupina zahŕňa jedinú vetvu dinosaurov (vtáky), ktorá prežila vymieranie na konci druhohôr. Patria tam aj mnohé desivé predátory, viaceré z nich sa stali popkultúrnymi ikonami. Neexistuje väčšia superhviezda praveku, než Tyrannosaurus rex. Slávny osemtonový predátor reprezentuje evolučný vrchol teropodov skupiny Tyrannosauroidea. Jej prví členovia sa objavujú vo fosílnom zázname od strednej jury. Spočiatku išlo o malé až stredne veľké mäsožravce, ktoré v ekosystémoch hrali druhé husle a museli sa mať na pozore pred primitívnejšími, no podstatne väčšími karnosaurmi. Úlohy vrcholových predátorov sa zhostili až počas vrchnej kriedy v podobe pokročilých zástupcov čeľade Tyrannosauridae. A boli natoľko úspešné, že po ich nástupe vymizla prakticky všetka potenciálna konkurencia.

Americký paleontológ Thomas Holtz, ktorý študoval spoločenstvá mäsožravých dinosaurov, upozornil na zásadný rozdiel medzi diverzitou teropodov v závere kriedy i v skorších obdobiach. Dinosaurie spoločenstvá od jury až po začiatok vrchnej kriedy mali vyššiu taxonomickú diverzitu väčších (>50 kg) teropodov, než počas posledných dvoch geologických stupňov kriedy – kampánu až mástrichtu (pred 83,6 až 66 miliónmi rokov). V dvoch oblastiach, na západe Severnej Ameriky a v Ázii, si rolu veľkých mäsožravcov monopolizovali tyranosauridy. Všade, kde vládli, boli stredne veľké predátory (50–500 kg) veľmi vzácne alebo celkom chýbali. V skoršej faune pritom existovalo množstvo stredne veľkých teropodov z rôznych skupín vrátane bazálnych tyranosauroidov.

Logickým sprievodným javom absencie predátorov stredného vzrastu by mali byť zmeny v spoločenstvách koristi. Avšak žiadna výrazná zmena diverzity herbivorných dinosaurov nenastala. Vyzerá to tak, že ekologickú niku stredne veľkých predátorov v kampáne a mástrichte obsadili juvenilné a subadultné jedince tyranosauridov so značne odlišnou ekomorfológiou v porovnaní s dospelcami. Mladé tyranosauridy sa vyznačovali ľahkou stavbou tela, štíhlejšími a proporčne dlhšími nohami a nižšími lebkami. Boli to teda agilné dravce, ktoré dokázali aktívne prenasledovať menšiu a rýchlejšiu korisť, než ich robustnejší dospelí súkmeňovci. Niektorí paleontológovia sa dokonca nazdávajú, že tyranosauridy žili v rodinných skupinách a mohli pri love spolupracovať, pričom využívali prednosti jednotlivých ontogenetických štádií. Svižné mladé jedince mohli nahnať korisť smerom k dospelým, ktoré boli síce pomalšie, no omnoho silnejšie. Je to fascinujúca hypotéza, avšak priame dôkazy na jej podporu chýbajú. V každom prípade je zrejmé, že tyranosauridy boli mimoriadne schopnými lovcami, o čom svedčí aj to, že na územiach, ktoré obývali, úplne vytlačili ostatné karnivory.

Holtz Jr. T. Z.: Canadian Journal of Earth Sciences, 2021, DOI: 10.1139/cjes-2020-0174