Aktuální číslo:

2025/7

Téma měsíce:

Umění

Obálka čísla

Život vo vodíkovom svete

 |  13. 7. 2020
 |  Vesmír 99, 387, 2020/7

Hľadanie mimozemského života pomocou plynných biosignatúr v atmosfére exoplanét naberá na obrátkach vďaka schopnostiam nových teleskopov. K hľadaniu života na exoplanétach by sme však nemali pristupovať z obmedzeného pohľadu pozemšťanov. Ak by sme sa zamerali iba na planéty s atmosférou podobnou našej, mohlo by sa stať, že prehliadneme organizmy, ktoré existujú vo veľmi exotických podmienkach, napríklad na exoplanétach s atmosférami, v ktorých dominuje molekulárny vodík (H2). Keďže vodík je veľmi ľahký plyn, atmosférický obal takejto planéty by bol podstatne väčší ako v prípade atmosféry pozostávajúcej primárne z dusíka či kyslíka. Exoplanéty s vodíkovou atmosférou možno preto potenciálne veľmi dobre detegovať a pozorovať výkonnými teleskopmi budúcej generácie. Dokážu tam však prežiť živé organizmy?

Odpoveď priniesol tím vedcov z Massachusettskej techniky (MIT), ktorý v laboratóriu skúmal vplyv atmosféry pozostávajúcej zo 100 % H2 na mikroorganizmy. Na experiment použili dva druhy klasických modelových organizmov – baktériu Escherichia coli a pivnú kvasinku (Saccharomyces cerevisiae). Oba dokázali prežiť, a dokonca sa aj rozmnožovať, pričom E. coli bola úspešnejšia. Pivná kvasinka v anaeróbnej atmosfére nedokáže syntetizovať niektoré dôležité metabolity, keďže na ich biosyntézu potrebuje kyslíkový substrát. Rast kvasinkovej kultúry vo vodíkovej atmosfére bol asi trikrát pomalší v porovnaní s aeróbnym médiom. Z výskumu vyplynulo, že aj organizmy, ktoré za normálnych okolností vo vodíkovej atmosfére nežijú, môžu v takomto prostredí fungovať s rôznou mierou úspechu.

Na Zemi existujú podzemné mikrohabitaty, v ktorých dominuje vodík a ktoré sú domovom mikroorganizmov, napríklad baktérií a archeónov. O eukaryontoch v tomto prostredí zatiaľ nevieme, pokus s kvasinkami ale dokazuje, že v princípe je eukaryotický život vo vodíkovej atmosfére možný. Ak teda na nejakej exoplanéte s vodíkovou atmosférou život existuje, ako to zistíme? Ako možné biosignatúry indikujúce jeho prítomnosť sa ponúkajú plyny produkované E. coli. Tá syntetizuje široké spektrum prchavých zlúčenín s odlišnými spektrálnymi charakteristikami vrátane amoniaku, dimetylsulfidu, karbonylsulfidu, oxidu dusného či izoprénu, ktoré sa už ako potenciálne biosignatúry skúmali. Na vodíkových planétach by teoreticky mohol existovať život, a to nielen vo forme jednoduchších prokaryontov, ale aj na podstatne komplexnejšej, eukaryotickej úrovni.

Seager S. et al.: Nature Astronomy, 2020, DOI: 10.1038/s41550-020-1069-4

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Astronomie a kosmologie, Biologie, Astrobiologie
RUBRIKA: Glosy

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Věstonická superstar

Věstonická superstar video

Soška tělnaté ženy z ústředního tábořiště lovců mamutů u dnešních Dolních Věstonic pod Pálavou je jistě nejznámějším archeologickým nálezem...
K čemu je umění?

K čemu je umění? uzamčeno

Petr Tureček  |  7. 7. 2025
Výstižná teorie lidské evoluce by měla nabídnout vysvětlení, proč trávíme tolik času zdánlivě zbytečnými činnostmi. Proč, jako například lvi,...
Paradoxní příběh paradoxu obezity

Paradoxní příběh paradoxu obezity uzamčeno

Petr Sucharda  |  7. 7. 2025
Obezita představuje jednu z nejzávažnějších civilizačních chorob, jejíž důsledky zasahují do téměř všech oblastí lidského zdraví. Její definice...