Oculudentavis, údajný „dinovták“ o veľkosti kolibríka, nie je vták

V aprílovom čísle Vesmíru vyšla aktualita o novom druhu miniatúrneho operenca [1], ktorý by mal byť najmenším druhohorným dinosaurom (Vesmír 99, 197, 2020/4). Už pár dní po publikovaní štúdie niektorí odborníci v blogoch a diskusiách upozornili na vážne nezrovnalosti v interpretácii fosílneho materiálu. Poukázali na anatomické znaky, ktoré svedčia o tom, že Oculudentavis nemôže byť vtákom. Netrvalo dlho a dočkali sme sa štúdie, ktorej autori definitívne vyvrátili vtáčiu či dinosauriu afinitu okuludentavisa (2).

Ak Oculudentavis nie je dinosaurus, o aké zviera teda ide? Jeho presné zaradenie v systéme zatiaľ nepoznáme, určite však patril do kladu Lepidosauria, čo je evolučná línia plazov zahŕňajúca hatérie, jaštery a hady. Až tak to neprekvapuje, keďže aj autori predošlej štúdie tvrdili, že Oculudentavis má na vtáka nezvyčajné znaky podobné jašterom. Pleurodontný typ chrupu (dinosaury majú tekodontné zuby uložené v jamkách) a prítomnosť podnebných zubov spoľahlivo vylučujú možnosť, že by Oculudentavis mohol byť dinosaurom.

V kuloároch sa hovorí, že prvý autor pochybnej štúdie – Lida Xing – zavádzal spoluautorov, dokonca zamlčal existenciu ďalších exemplárov tohto taxónu. Neporovnateľne tragickejšie sú však okolnosti získania spomínaného exempláru. Mjanmarsko sa zmieta v občianskej vojne a jantár predstavuje nesmierne cennú komoditu pre financovanie konfliktu. V jantárových baniach sú neľudské pracovné podmienky. Každý mesiac sa zrania alebo zahynú stovky robotníkov vrátane detí. Je pravda, že zisk z inklúzií predaných vedcom tvorí iba nepatrný zlomok z celkového objemu biznisu, ktorý sa točí okolo barmského jantáru a živí krvavé konflikty. Natíska sa otázka, či podobné vedecké objavy vôbec stoja za to, nech už sú akokoľvek prelomové.