i

Aktuální číslo:

2026/11

Téma měsíce:

Černá a bílá

Obálka čísla

Baktérie z ISS sú neškodné

 |  1. 4. 2019
 |  Vesmír 98, 196, 2019/4

Na Medzinárodnej vesmírnej stanici (ISS – International Space Station) sú pomerne extrémne podmienky. Mikrogravitácia, zvýšená radiácia a chýbajúce prúdenie vzduchu nepochybne ovplyvňujú evolúciu tamojšieho bakteriálneho spoločenstva. Mutácie vplyvom pobytu v kozme by teoreticky mohli viesť k vytvoreniu patogénov potenciálne nebezpečných pre človeka. Podľa tímu vedcov z Northwestern University v Illinois a NASA sa však nič také nedeje. Baktérie obývajúce ISS sa vyvíjajú, aby prežili, nie aby škodili.

Tím vedeckých pracovníkov vykonal pangenomickú metaanalýzu 189 genómov klinicky významných baktérií druhov Bacillus cereus a Staphylococcus aureus, ktoré získali vzorkovaním z ISS, z pozemských vybudovaných prostredí (VP, z angl. BE – Built Environments), pôdy a ľudského tela. Genómy baktérií rovnakého pôvodu vykazujú vysokú podobnosť a genómy získané z VP (či už vesmírneho, alebo pozemských) sa výrazne odlišovali od svojich náprotivkov žijúcich v pôde a človeku. Táto odlišnosť v genetickej výbave reflektuje vplyv nepriaznivých podmienok umelých prostredí. Baktérie z ISS aj pozemských VP majú zlepšené funkcie súvisiace so syntézou organických látok, katabolizmom, transportom materiálov, metabolizmom a reakciami na stres.

Bakteriálne genómy z ISS a pozemských VP síce obsahujú gény kódujúce rezistenciu voči antibiotikám, avšak rovnaké gény majú aj baktérie žijúce na organických substrátoch. Podľa všetkého sa teda nemusíme obávať, žeby v blízkej budúcnosti ľudstvo postihla pandémia spôsobená superbacilom z vesmíru.

Blaustein R. A. et al., mSystems 4, e00281-18, 2019/1, DOI: 10.1128/mSystems.00281-18

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Mikrobiologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Jakou barvu má vesmír

Jakou barvu má vesmír

Soňa Ehlerová  |  2. 11. 2026
Černá a bílá jsou pro mnoho lidí i barvami vesmíru (kosmu). Z pohledu člověka naprosto oprávněně: s výjimkou nejjasnějších objektů není lidské oko...
Jak mozek reguluje růst nádorů

Jak mozek reguluje růst nádorů uzamčeno

Mozek je nejvyšším řídicím centrem lidského těla. Zpracovává smyslové vjemy, vznikají v něm emoce, myšlení, řídí náš pohyb, ale také funkci...
Rostliny a dějiny

Rostliny a dějiny

Martin Soukup  |  2. 11. 2026
Koně, kozy, skot, také pšenice, ječmen, kukuřice a další domestikované druhy fauny a flóry. Nejen tomu se věnuje kniha Rostliny a rozkvět a pád...