i

Aktuální číslo:

2020/7

Téma měsíce:

Klimatické změny

Vyhynutá krátkopyská kengura hrýzla ako panda

 |  9. 12. 2019
 |  Vesmír 98, 670, 2019/12

Kengurovité (česky klokanovití) predstavujú rôznorodú skupinu vačkovcov a patria medzi najikonickejších zástupcov fauny protinožcov. Väčšina dnešných druhov spása najmä trávy, ešte vo veľmi nedávnej geologickej minulosti však existovala jedna podskupina, ktorej členovia konzumovali predovšetkým listy stromov. Boli to Sthenurinae, nazývané „krátkopyské kengury“ (z angl. short faced kangaroos).

Stenuriny sa objavujú vo fosílnom zázname od miocénu, pričom počas pliocénu a pleistocénu prudko diverzifikovali. V súčasnosti rozoznávame 6 rodov a 26 druhov týchto pozoruhodných vačkovcov, pričom niektoré dosahovali výrazne väčšie rozmery než najväčšie súčasné formy (hmotnosť do 90 kilogramov).

Najmohutnejší z nich – Procoptodon goliah – bol vysoký vyše dvoch metrov a vážil asi 240 kilogramov. Sthenurinae vyhynuli spolu s mnohými ďalšími zástupcami pleistocénnej austrálskej megafauny približne pred 50 až 40 tisíc rokmi, čiže krátko po tom, ako na najmenší svetadiel prišiel človek.

Typickým znakom stenurinov bola krátka lebka, ktorá sa zo súčasných vačkovcov najviac podobala lebke koaly medvedíkovitej (Phascolarctos cinereus). Koaly a stenuriny spája preferencia podobnej potravy – obe skupiny zvierat sú (resp. boli) folivorné, čiže listožravé. Koaly sa šplhajú za listami po konároch stromov, kým stenuriny na ne dosiahli zo zeme. Mnohé funkčné aspekty ich kraniálnej (lebečnej) anatómie však boli bližšie nepreskúmané.

V novej štúdii sa Rex Mitchell, postdoktorand University of Arkansas a University of New Wales, rozhodol podrobiť lebku vybranej krátkopyskej kengury analýze metódou konečných prvkov (finite element method, FEM). Na analýzu si zvolil druh Simosthenurus occidentalis, čo bol stredne veľký stenurin (asi 120 kg), ktorý prežil až do doby spred 42 tisíc rokmi. FEM je numerická metóda, ktorej pomocou možno simulovať vplyv fyzikálnych síl na vytvorenom modeli. V zoológii a paleontológii sa využíva na výskum biomechanických vlastností tiel organizmov.

Analýza FEM odhalila, že Simosthenurus v niektorých črtách lebky pripomínal pandu veľkú (Ailuropoda melanoleuca). Oba druhy sa vyznačujú robustnými jarmovými oblúkmi, na ktoré sa určite aj v prípade fosílnej kengury upínali nadrozmerné žuvacie svaly. Ďalšie vlastnosti lebky Simosthenurus poukazujú na vysokú odolnosť voči torzným silám pri hryzení len jednou stranou čeľuste.

To podporuje myšlienku, že na rozdiel od dnešných koál Simosthenurus konzumoval podstatne tuhší, potenciálne lignifikovaný (zdrevnatený) rastlinný materiál. Podľa všetkého sa tak vyhynuté obrie kengury dokázali prehrýzť nepoddajnou vegetáciou s rovnakou ľahkosťou, akou panda veľká prehrýza tvrdé bambusové stonky.

D. R. Mitchell, PLoS One, DOI: 10.1371/journal.pone.0221287

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie, Zoologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Marek Dzurenko

 

Doporučujeme

O mariánském sloupu, který se nevrátil na Staroměstské náměstí

O mariánském sloupu, který se nevrátil na Staroměstské náměstí

Eliška Fulínová  |  18. 7. 2020
Instalace neúplné kopie mariánského sloupu na pražské Staroměstské náměstí přišla ironií osudu ve zjitřené době, kdy se na různých místech po...
Na staré zkušenosti nezapomínejme

Na staré zkušenosti nezapomínejme

Eva Bobůrková  |  13. 7. 2020
Vladimír Vonka je uznávaný virolog v Česku i ve světě. Ač brzy oslaví devadesáté narozeniny, stále se věnuje vědě, konkrétně vývoji...
Komu se nelení…

Komu se nelení…

Petr Pokorný  |  13. 7. 2020
Jsou-li nějaké změny příliš pomalé, lidé je v subjektivním čase svých životů skoro nevnímají. Stačí se ale podívat na staré krajinomalby či...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné