„Vševedovia“ často preceňujú svoje reálne znalosti

Asi všetci nájdeme v okruhu svojich priateľov, kolegov či rodinných príslušníkov človeka označovaného ako „vševed“. Takáto osoba pozná odpovede na všetky záhady sveta, má zaručený recept na vyriešenie akejkoľvek komplexnej globálnej krízy, či návod na šťastný a úspešný život, a presvedčí vás, že jedine modrá je najkrajšia farba na svete. Ak máte to (ne)šťastie, že podobných ľudí osobne nepoznáte, po letmom zablúdení na prakticky akúkoľvek webovú platformu s možnosťou diskusie veľmi rýchlo zistíte, koho mám na mysli.

Autori nedávno publikovanej štúdie predložili účastníkom experimentu súbor politicky orientovaných otázok, kde o. i. hodnotili subjektívnu mieru pocitu nadradenosti vlastného názoru účastníka v porovnaní s odlišnými názormi, ako aj mieru znalostí každého účastníka o otázkach týkajúcich sa napr. príjmovej nerovnosti či terorizmu. Autori štúdie potom otestovali aktuálne znalosti účastníkov o danej problematike. Asi najzaujímavejším zistením bolo, že osoby, ktoré považovali svoje názory za nadradenejšie a objektívne správnejšie, v porovnaní s názormi ostatných ľudí, často nadhodnocovali vlastné znalosti v predloženej problematike (naopak, striedmejší účastníci svoje aktuálne vedomosti občas podhodnocovali). Veľmi sa to nezmenilo ani v prípade, keď im experimentátori na individuálnej úrovni ukázali, že ich názory sú fakticky nesprávne. Títo respondenti zároveň viac inklinovali k vyhľadávaniu skreslených informácií, ktoré ich ešte viac utvrdzovali vo vlastnom presvedčení, ako „miernejší“ účastníci experimentu. Zistenia autorov štúdie, samozrejme, neznamenajú, že všetky názory „vševedov“ musia byť skreslené. Ak však náhodou natrafíte na človeka, ktorý ponúka zaručené odpovede na veľmi široké spektrum otázok, mali by ste minimálne spozornieť a overiť si, do akej miery sa jeho tvrdenia zakladajú na dostupných, a hlavne overených informáciách.

Hall M. P., Raimi K. T., J. Exper. Social Psychol. 76, 290–306, 2018