Aktuální číslo:

2026/3

Téma měsíce:

Póry

Obálka čísla

Sexuálny výber a bubnovanie žlnovitých datľovcov

 |  2. 5. 2018
 |  Vesmír 97, 262, 2018/5

Zdanlivo nezmyselná extravagancia v niektorých fenotypových prejavoch živočíchov (napr. nespočetnekrát spomínaný chvost pávích samcov), často hraničiaca až s ohrozením životaschopnosti jedincov v prostredí plnom predátorov a patogénov, priviedla evolučných biológov k myšlienke sexuálneho výberu. Sexuálny výber je spúšťačom evolúcie mnohých znakov, tzv. ornamentov, ktoré čestne signalizujú kvalitu nositeľa a sú používané pri dvorení či ochrane teritória. Proti pôsobeniu sexuálneho výberu však často vystupujú rôzne evolučno-vývojové obmedzenia. Evolúcia sexuálne selektovaných znakov je takto do určitej miery závislá práve na rozsahu týchto obmedzení a zatiaľ čo niektoré znaky podliehajú pohlavnému výberu často, iné jeho tlaku pomerne rigidne odolávajú. To je aj prípad charakteristík bubnovania u žlnovitých datľovcov (Picidae). Bubnovanie, t.j. zvuk vznikajúci mechanickými nárazmi zobáku šplhavca o nejaký tvrdý podklad, je u žlnovitých datľovcov dôležitým znakom využívaným práve pri ochrane a vymedzovaní teritória, ako aj dvorení. Autori nedávnej štúdie sa zamerali na vzťah sexuálneho výberu a dvoch charakteristík bubnovania – jeho rýchlosti a dĺžky. Zistili, že rýchlosť bubnovania je výrazne obmedzená veľkosťou tela, nakoľko väčšie druhy potrebujú na vyprodukovanie každého úderu prekonať dlhšiu trajektóriu (väčšie šplhavce teda v priemere bubnujú pomalšie ako tie malé). Naopak dĺžka bubnovania žiadnym podobným limitom nečelí. Toto biomechanické obmedzenie sa vo výsledku prejavilo nižšou variabilitou v rýchlosti bubnovania, ako v jeho dĺžke, a to v rámci jedného jedinca ako aj jedincov rovnakého druhu. Naviac miera pohlavného dimorfizmu v telesnej veľkosti (premenná často používaná ako proxy pre silu sexuálneho výberu) pozitívne korelovala s dĺžkou bubnovania, ale nie s jeho rýchlosťou. To znamená, že druhy, kde sú samce väčšie ako samice, produkujú dlhšie bubnovanie ako druhy, kde sú pohlavia podobných veľkostí. Výsledky štúdie tak naznačujú, že ak je určitý fenotypový znak významne limitovaný morfológiou druhu, tak sexuálna selekcie môže začať pôsobiť na vypracovanosť iného, menej obmedzeného znaku.

Miles M. C., Proc. R. Soc. B, DOI: 10.1098/rspb.2017.2628

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D. (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí na Fakultě životního prostředí ČZU v Praze. Zabývá se behaviorální a urbánní ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. V rámci postdoktorandských stáží působil na Kalifornské univerzitě v Los Angeles (Fulbrightovo stipendium), Technické univerzitě v Mnichově a v Ústavu biologie obratlovců AV ČR.
Mikula Peter

Doporučujeme

Zakouzlení světa

Zakouzlení světa

Ondřej Vrtiška  |  3. 3. 2026
„Prohráli jsme na covid, protože jsme uvěřili našim odborníkům […] a bohužel, na místě je omluva za ta rozhodnutí, to byla rozhodnutí vlády na...
Od kuriozit k Nobelově ceně

Od kuriozit k Nobelově ceně uzamčeno

Jan Hynek, Matouš Kloda, Jan Demel  |  3. 3. 2026
O existenci porézních materiálů nemá většina lidí velké povědomí, ačkoliv je všichni běžně používáme – například pytlíček se silikagelem v krabici...
Vítěz bere vše

Vítěz bere vše uzamčeno

Marek Janáč  |  25. 2. 2026
„Pokud by k nějaké kombinaci prudkého rozvoje schopností systémů umělé inteligence a průmyslu došlo kupříkladu jen v Číně, dostal by se zbytek...