Aktuální číslo:

2018/9

Téma měsíce:

Zde domov můj

Sexuálny výber a bubnovanie žlnovitých datľovcov

 |  2. 5. 2018
 |  Vesmír 97, 262, 2018/5

Zdanlivo nezmyselná extravagancia v niektorých fenotypových prejavoch živočíchov (napr. nespočetnekrát spomínaný chvost pávích samcov), často hraničiaca až s ohrozením životaschopnosti jedincov v prostredí plnom predátorov a patogénov, priviedla evolučných biológov k myšlienke sexuálneho výberu. Sexuálny výber je spúšťačom evolúcie mnohých znakov, tzv. ornamentov, ktoré čestne signalizujú kvalitu nositeľa a sú používané pri dvorení či ochrane teritória. Proti pôsobeniu sexuálneho výberu však často vystupujú rôzne evolučno-vývojové obmedzenia. Evolúcia sexuálne selektovaných znakov je takto do určitej miery závislá práve na rozsahu týchto obmedzení a zatiaľ čo niektoré znaky podliehajú pohlavnému výberu často, iné jeho tlaku pomerne rigidne odolávajú. To je aj prípad charakteristík bubnovania u žlnovitých datľovcov (Picidae). Bubnovanie, t.j. zvuk vznikajúci mechanickými nárazmi zobáku šplhavca o nejaký tvrdý podklad, je u žlnovitých datľovcov dôležitým znakom využívaným práve pri ochrane a vymedzovaní teritória, ako aj dvorení. Autori nedávnej štúdie sa zamerali na vzťah sexuálneho výberu a dvoch charakteristík bubnovania – jeho rýchlosti a dĺžky. Zistili, že rýchlosť bubnovania je výrazne obmedzená veľkosťou tela, nakoľko väčšie druhy potrebujú na vyprodukovanie každého úderu prekonať dlhšiu trajektóriu (väčšie šplhavce teda v priemere bubnujú pomalšie ako tie malé). Naopak dĺžka bubnovania žiadnym podobným limitom nečelí. Toto biomechanické obmedzenie sa vo výsledku prejavilo nižšou variabilitou v rýchlosti bubnovania, ako v jeho dĺžke, a to v rámci jedného jedinca ako aj jedincov rovnakého druhu. Naviac miera pohlavného dimorfizmu v telesnej veľkosti (premenná často používaná ako proxy pre silu sexuálneho výberu) pozitívne korelovala s dĺžkou bubnovania, ale nie s jeho rýchlosťou. To znamená, že druhy, kde sú samce väčšie ako samice, produkujú dlhšie bubnovanie ako druhy, kde sú pohlavia podobných veľkostí. Výsledky štúdie tak naznačujú, že ak je určitý fenotypový znak významne limitovaný morfológiou druhu, tak sexuálna selekcie môže začať pôsobiť na vypracovanosť iného, menej obmedzeného znaku.

Miles M. C., Proc. R. Soc. B, DOI: 10.1098/rspb.2017.2628

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

Peter Mikula (*1990) je študentom doktorského programu na katedre zoológie Prírodovedeckej fakulty UK v Prahe. V súčasnosti sa zaoberá makroekológiou vtáčieho spevu.

Doporučujeme

Člověk býložravcem

Člověk býložravcem uzamčeno

František Vyskočil  |  3. 9. 2018
Z dvaceti aminokyselin, které naše tělo potřebuje k vytváření životně důležitých bílkovin, si asi osm neumí vyprodukovat samo. Ještě pár vitaminů...
„Archetyp“ pražské kavárny

„Archetyp“ pražské kavárny

Pavel Janoušek  |  3. 9. 2018
Krásnou literaturu lze číst z mnoha důvodů: ze školní povinnosti, pro zábavu i z potřeby vstoupit při četbě do dialogu s někým, kdo mi může...
Století Československa

Století Československa uzamčeno

Jitka Rychtaříková  |  3. 9. 2018
První světová válka za sebou nechala celosvětovou spoušť, v níž vyhasly miliony životů. Ačkoliv přímé vojenské ztráty v Českých zemích (Čechách,...

Předplatným pomůžete zajistit budoucnost Vesmíru

Tištěná i elektronická
verze časopisu
Digitální archiv
od roku 1994
Speciální nabídka
pro školy a studenty

 

Objednat předplatné