Aktuální číslo:

2025/6

Téma měsíce:

Červená

Obálka čísla

Sexuálny výber a bubnovanie žlnovitých datľovcov

 |  2. 5. 2018
 |  Vesmír 97, 262, 2018/5

Zdanlivo nezmyselná extravagancia v niektorých fenotypových prejavoch živočíchov (napr. nespočetnekrát spomínaný chvost pávích samcov), často hraničiaca až s ohrozením životaschopnosti jedincov v prostredí plnom predátorov a patogénov, priviedla evolučných biológov k myšlienke sexuálneho výberu. Sexuálny výber je spúšťačom evolúcie mnohých znakov, tzv. ornamentov, ktoré čestne signalizujú kvalitu nositeľa a sú používané pri dvorení či ochrane teritória. Proti pôsobeniu sexuálneho výberu však často vystupujú rôzne evolučno-vývojové obmedzenia. Evolúcia sexuálne selektovaných znakov je takto do určitej miery závislá práve na rozsahu týchto obmedzení a zatiaľ čo niektoré znaky podliehajú pohlavnému výberu často, iné jeho tlaku pomerne rigidne odolávajú. To je aj prípad charakteristík bubnovania u žlnovitých datľovcov (Picidae). Bubnovanie, t.j. zvuk vznikajúci mechanickými nárazmi zobáku šplhavca o nejaký tvrdý podklad, je u žlnovitých datľovcov dôležitým znakom využívaným práve pri ochrane a vymedzovaní teritória, ako aj dvorení. Autori nedávnej štúdie sa zamerali na vzťah sexuálneho výberu a dvoch charakteristík bubnovania – jeho rýchlosti a dĺžky. Zistili, že rýchlosť bubnovania je výrazne obmedzená veľkosťou tela, nakoľko väčšie druhy potrebujú na vyprodukovanie každého úderu prekonať dlhšiu trajektóriu (väčšie šplhavce teda v priemere bubnujú pomalšie ako tie malé). Naopak dĺžka bubnovania žiadnym podobným limitom nečelí. Toto biomechanické obmedzenie sa vo výsledku prejavilo nižšou variabilitou v rýchlosti bubnovania, ako v jeho dĺžke, a to v rámci jedného jedinca ako aj jedincov rovnakého druhu. Naviac miera pohlavného dimorfizmu v telesnej veľkosti (premenná často používaná ako proxy pre silu sexuálneho výberu) pozitívne korelovala s dĺžkou bubnovania, ale nie s jeho rýchlosťou. To znamená, že druhy, kde sú samce väčšie ako samice, produkujú dlhšie bubnovanie ako druhy, kde sú pohlavia podobných veľkostí. Výsledky štúdie tak naznačujú, že ak je určitý fenotypový znak významne limitovaný morfológiou druhu, tak sexuálna selekcie môže začať pôsobiť na vypracovanosť iného, menej obmedzeného znaku.

Miles M. C., Proc. R. Soc. B, DOI: 10.1098/rspb.2017.2628

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Hvězdy, které se červenají

Hvězdy, které se červenají

Soňa Ehlerová  |  2. 6. 2025
Existují dvě skupiny lidí, kteří při slově „červenání“ pociťují výrazně nelibé pocity. Do první patří ti, kteří se hodně rdí a jimž to zároveň...
Barva krve, moci a života

Barva krve, moci a života

Jan Turek  |  2. 6. 2025
Červená barva není ani trochu neutrální. Její vnímání člověkem má velmi široké rozpětí. Je pro nás barvou lásky a života, ale také krve,...
Červená v říši zvířat

Červená v říši zvířat uzamčeno

Jaroslav Petr  |  2. 6. 2025
Jasnými barvami živočichové varují své okolí, ale také lákají partnery. Červené zbarvení získávají mnoha rozličnými způsoby.