Aktuální číslo:

2024/11

Téma měsíce:

Strach

Obálka čísla

Sexuálny výber a bubnovanie žlnovitých datľovcov

 |  2. 5. 2018
 |  Vesmír 97, 262, 2018/5

Zdanlivo nezmyselná extravagancia v niektorých fenotypových prejavoch živočíchov (napr. nespočetnekrát spomínaný chvost pávích samcov), často hraničiaca až s ohrozením životaschopnosti jedincov v prostredí plnom predátorov a patogénov, priviedla evolučných biológov k myšlienke sexuálneho výberu. Sexuálny výber je spúšťačom evolúcie mnohých znakov, tzv. ornamentov, ktoré čestne signalizujú kvalitu nositeľa a sú používané pri dvorení či ochrane teritória. Proti pôsobeniu sexuálneho výberu však často vystupujú rôzne evolučno-vývojové obmedzenia. Evolúcia sexuálne selektovaných znakov je takto do určitej miery závislá práve na rozsahu týchto obmedzení a zatiaľ čo niektoré znaky podliehajú pohlavnému výberu často, iné jeho tlaku pomerne rigidne odolávajú. To je aj prípad charakteristík bubnovania u žlnovitých datľovcov (Picidae). Bubnovanie, t.j. zvuk vznikajúci mechanickými nárazmi zobáku šplhavca o nejaký tvrdý podklad, je u žlnovitých datľovcov dôležitým znakom využívaným práve pri ochrane a vymedzovaní teritória, ako aj dvorení. Autori nedávnej štúdie sa zamerali na vzťah sexuálneho výberu a dvoch charakteristík bubnovania – jeho rýchlosti a dĺžky. Zistili, že rýchlosť bubnovania je výrazne obmedzená veľkosťou tela, nakoľko väčšie druhy potrebujú na vyprodukovanie každého úderu prekonať dlhšiu trajektóriu (väčšie šplhavce teda v priemere bubnujú pomalšie ako tie malé). Naopak dĺžka bubnovania žiadnym podobným limitom nečelí. Toto biomechanické obmedzenie sa vo výsledku prejavilo nižšou variabilitou v rýchlosti bubnovania, ako v jeho dĺžke, a to v rámci jedného jedinca ako aj jedincov rovnakého druhu. Naviac miera pohlavného dimorfizmu v telesnej veľkosti (premenná často používaná ako proxy pre silu sexuálneho výberu) pozitívne korelovala s dĺžkou bubnovania, ale nie s jeho rýchlosťou. To znamená, že druhy, kde sú samce väčšie ako samice, produkujú dlhšie bubnovanie ako druhy, kde sú pohlavia podobných veľkostí. Výsledky štúdie tak naznačujú, že ak je určitý fenotypový znak významne limitovaný morfológiou druhu, tak sexuálna selekcie môže začať pôsobiť na vypracovanosť iného, menej obmedzeného znaku.

Miles M. C., Proc. R. Soc. B, DOI: 10.1098/rspb.2017.2628

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Ornitologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Peter Mikula

RNDr. Peter Mikula, Ph.D., (*1990) vystudoval zoologii na Přírodovědecké fakultě UK v Praze. V současnosti působí v Ústavu biologie obratlovců AV ČR. Zabývá se behaviorální ekologií ptáků z makroekologické a komparativní perspektivy. Od října 2022 do března 2023 působil v rámci Fulbrightova stipendia na katedře ekologie na evoluční biologie Kalifornské univerzity v Los Angeles.
Mikula Peter

Doporučujeme

Se štírem na štíru

Se štírem na štíru

Daniel Frynta, Iveta Štolhoferová  |  4. 11. 2024
Člověk každý rok zabije kolem 80 milionů žraloků. Za stejnou dobu žraloci napadnou 80 lidí. Z tohoto srovnání je zřejmé, kdo by se měl koho bát,...
Ustrašená společnost

Ustrašená společnost uzamčeno

Jan Červenka  |  4. 11. 2024
Strach je přirozeným, evolucí vybroušeným obranným sebezáchovným mechanismem. Reagujeme jím na bezprostřední ohrožení, které nás připravuje buď na...
Mláďata na cizí účet

Mláďata na cizí účet uzamčeno

Martin Reichard  |  4. 11. 2024
Parazitismus je mezi živočichy jednou z hlavních strategií získávání zdrojů. Obvyklá představa parazitů jako malých organismů cizopasících na...