i

Aktuální číslo:

2025/11

Téma měsíce:

Vlny

Obálka čísla

Záhada prvých komplexných organizmov konečne vyriešená – Dickinsonia je živočích

 |  3. 12. 2018
 |  Vesmír 97, 687, 2018/12

Vyzerá to tak, že ediakarskú biotu – najstaršie známe spoločenstvo makroskopických mnohobunkových organizmov – môžeme s pokojným svedomím nazývať ediakarskou faunou. Po nedávno publikovanej štúdii, ktorá identifikovala ediakarské rangeomorfy ako zástupcov živočíšnej ríše na základe príbuznosti s kambrickým rodom Stromatoveris (Palaeontology 7. 8. 2018, DOI: 10.1111/pala.12393), vedci prišli s ešte lepším dôkazom, že ediakarské formy skutočne predstavujú zvieratá.

Hlavnou hviezdou štúdie je organizmus zvaný Dickinsonia. Fosílie tohto rodu sú bežné po celom svete, ale doteraz vždy šlo iba o dvojrozmerné odtlačky jej plochého tela. Avšak vzrušujúci nový nález organicky zachovaných exemplárov v Rusku poskytol vedcom jedinečnú príležitosť preskúmať chemické zloženie fosílie. A našli cholesteroidy – presvedčivý dôkaz o tom, že Dickinsonia bola zvieraťom. Tieto tukové molekuly sú stavebnou látkou bunkových membrán a sú charakteristické pre živočíšne bunky. Aby sa vedci uistili, že to nie je kontamináciou z okolitých sedimentov, preskúmali aj tie. Nenašli žiadne cholesteroidy, zato objavili biomarkery stigmasteroidov. Tie sú typické pre zelené riasy, v živočíšnych bunkách by ste ich hľadali márne.

Molekuly neklamú, a tak sa Dickinsonia stala jedným z najstarších známych zvierat vo fosílnom zázname. Paleontológia je plná zvratov a prekvapení – ešte nedávno bola identita ediakarských foriem jednou z najväčších nevyriešených paleontologických otázok. V súčasnosti – takmer 70 rokov po objavení lokality Ediacara Hills v Austrálii a vyše 540 miliónov rokov po zániku ediakarskej bioty – odpoveď už poznáme. Ediakarské formy života neboli žiadne obrie prvoky, rastliny, huby či lišajníky. Stáli na počiatku práve tej vetvy života, ktorá dala vzniknúť takým úžasným tvorom, akými sú napríklad hmyz, dinosaury a ľudia.

I. Dobrovskiy et al., Science; DOI: 10.1126/science.aat7228

Ke stažení

OBORY A KLÍČOVÁ SLOVA: Paleontologie
RUBRIKA: Mozaika

O autorovi

Marek Dzurenko

Ing. Marek Dzurenko, Ph.D., (*1988) vyštudoval ekológiu a ochranu biodiverzity na FEE Technickej univerzity vo Zvolene. Počas doktorandského štúdia na ÚEL SAV sa venoval problematike inváznych druhov hmyzu na drevinách. V súčasnosti pôsobí na Lesníckej fakulte TUZVO, kde vyučuje lesnícku entomológiu. V rámci výskumnej činnosti sa zaoberá najmä ekológiou ambróziových chrobákov. Vo voľnom čase píše populárno-vedecké články o zoológii, paleontológii či astronómii.
Dzurenko Marek

Doporučujeme

Lidské ucho v počítači

Lidské ucho v počítači uzamčeno

Pavel Jungwirth, Ondřej Ticháček  |  3. 11. 2025
Podle známého výroku Richarda Feynmana člověk něčemu pořádně porozumí, až když to sám sestrojí. A já (Pavel Jungwirth) jsem si z velmi osobních...
Deset let gravitačních vln

Deset let gravitačních vln

Ondřej Zelenka  |  3. 11. 2025
Letos v září jsme oslavili 10 let od první přímé detekce gravitačních vln. Jejich zaznamenáním jsme nejen doplnili další dílek skládačky důkazů...
Horké vlny v měnícím se klimatu

Horké vlny v měnícím se klimatu

Jan Kyselý, Ondřej Lhotka  |  3. 11. 2025
Tent o příspěvek navazuje na článek Horké vlny v měnícím se klimatu: otazníky zůstávají (Vesmír 91, 28, 2012/1) a shrnuje aktuální stav poznatků...